Miloš Trnka

Conclusion of Kiwi mission...

2010-03-23T23:38:00.000-07:00

Tak a je to tu.
Ubehlo to rýchlo, ako voda stekajúca záchodovou misou a presne tam to aj skončilo. Bol to úžasný rok a ďalej sa mi to nechce rozoberať. Dúfam len, že sa mi doma podarí správne národne zapadnúť podľa najnovších noriem.

Well, posledné dni prebiehajú nadmierne dobre, ani som v to nedúfal. Hore je posledná fotka Františka ktorého sa mi podarilo v pohode predať a tým odpadla najväčšia starosť. Zostalo len poriešiť čo s poslednými dvomi týždňami.

Nechcelo sa mi kvasiť na jednom mieste a ani neviem kde by som mohol, tak som si prenajal popelnici no. 2. Pohodička, Franta to neni, ale zas to jazdí :) Najlepšia je na tom zahrádka ktorú som dodal sám. No a k tomu zelenému na aute zas dopomohlo hlavne, že Zuzka odvliekla na Slovensko velkú zelenú a červená mi pred týždňom praskla. Sice som ju hneď opravil ale priviedlo ma to na myšlienku zavolať do Bliss-Sticku a urobiť si tam novú. Samozrejme takého borca si tam pamätali a tak som sa dostal tam kde som bol. Zas mám na dopravenie domov dve lode.

Predposledný víkend. Aniwhenua, rieka tak WW0, díky aspoň za ten vodopád. Aj keď. Moc to nevyzerá ale tiekli tam možno aj 2 kubíky, ale skôr menej. Označenie pochcané schody fakt sedelo. Všetka voda sa tlačila do stredu kde to padalo cez dva stupne a človek by sa tam pekne rozsekal. Takže celé umenie bolo prepracovať sa v dosť silnom prúde čo najviac na pravo, čo by samo o sebe nebolo nič divné keby tam nebolo asi 20 cm vody, takže človek mal pádlo vo vode asi z 1/4. No sranda to bola, užili sme si kopec fajn držkopádov a som celkom rád že sa tam nikto nerozsekal.

Velice šikovne riešené prenášanie. Keď nie človek, aspoň loď.

Terry stajluje pochcané schody číslo 2.

Jeff´s joy na Rangitaiki. O poznanie väčšia zábava, ale tiež zúfalo sucho. Keď som to šiel pred polrokom tak sme mali asi o 30-40 cm vyššiu vodu a to sme brečeli že by to checlo trošku viac. Nicméne, bol to parádny víkend aj so strašidelnou párty ako to už na vode býva. Nasralo, že to končilo dvomi vykradnutými autami, rozflakáné okná, fotáky, peňaženky, nohavičky fuč... Zas sa potvrdilo, čím hloupější sedlák, tím větší brambory, takže moje auto ostalo nedotkuné a jelikož som tam mal úplne všetko čo tu vlastním, tak docela klika...

Z Bliss-Sticku som rovno utekal na vlnu Full James, kde sa v nedelu konali freestylové preteky. Vlna stála strašne za hovno, ale akcia to bola parádna.

Po dlhej dobe vyšlo počasie, v sobotu sme si aj super pojazdili, niečo nasázeli a odbehli do neďalekého kempu vyrobiť monstrózní DnB párty. Samozrejme to bol highlight pretekov, o tom nikto pri kvalite tamojšej vlny nepochyboval.

Nedelné závody sa niesli v duchu dvoch trikov ktoré sa tam víceméne dajú bez výplachu urobiť. Spin a lavý blunt. Nakoniec jednoznačne najlepšie jazdil a aj zaslúžene vyhral Andy O´Conell skôr známy ako Andy from Bliss-Stick. Ja som si po tom čo som jazdil v sobotu skôr spravil hanbu, ale na to už som v podstate zvyknutý. Potešilo aspoň pár McNasty čo som tam zázrakom vystrúhal, škoda len že to bolo tak 2 hoďky po pretekoch. No nič, bola to paráda, super pojazdeníčko s priateľmi a taktiež moja rozlúčka s týmto úžasným súostrovím, ktorá bola najmä v sobotu opravdu mohutná...

Zostáva len vysušiť veci a v sobotu odletieť.

Teším sa na vás.

Wairoa clip

2010-03-02T17:10:00.000-08:00

Nazdarek,

Jelikož mám prd čo na prácu a od rána do večara kajakujem na Kaitune a Wairoe, takže neni moc o čom písať a čo fotiť. TU je aspoň krátky klip z Wairoi, kde sa poflakujeme každú nedelu keď pustia vodu...

Wairoa from Milos Trnka on Vimeo.

see ya

Wairoa extreme weekend

2010-02-23T01:14:00.000-08:00

Tak sa to nejak náhodou stalo, že sme sa objavili späť na severe, v miestach kde som tu celú dobu prebýval zrovna v čase keď sa jazdí Wairoa Extreme Race. Celkom som sa potešil, ono, kto by chcel prísť o možnosť nechať sa dobiť v päťkovej perejke ostatnými závodníkmi.

Trio-géjo, ako som nás volal, aneb ja, Greg a Sam. Jelikož tu voda tečie len keď pustí priehrada, nebola možnosť dať si skúšobňu jazdu. Celá rieka je v kaňone a išlo sa štýlom šprint asi 5 minút nad dve najťažšie pereje, kde neni prístup z cesty. Tam sa urobil pavúk a potom sa išlo systémom kto prvý z troch dobrouzdá do cieľa ten si môže vyniesť kajak a opakovať si to v ďalšom kole.

To s tou skúšobňou jazdou štvalo hlavne mňa. Poslednú jazdu som tu mal pred štyrmi mesiacmi a za boha som si nevedel spomenúť na kopec perejí.

No na to, že som to zašiel jak ponocnej tak časovka nebola najhoršia a do prvého kola som dostal celkom jazditelných súperov. Stejně mi to bolo prd platné. Hneď na začiatku som v zovrení dvoch súperov zostal vo valci na mieste, kde by som neveril, že to je možné a dostal tam asi 30 sekundovú nakladačku. No nakladačku.. skôr to držalo tak, že o tom môže môj svěrač posledné dni akurát tak snívať...Nakoniec som hold musel zobrať ako osobnú výhru, že som sa odtiaľ nejako vyslobodil a nemusel komplet trať pred všetkými preplávať, ako sa to podarilo iným. V cieli som mal peknú depku, ukľudnilo ma až, keď som videl že aj Sam Suttonovie (vodáci vedia :) ) kuká smutne s poza foťáka vyradený po prvom kole.

Závod to bol nadupaný hustými menami z celého sveta a celkovo, kluci tu na Zélande celkom vedia.

Greg stajluje rollercoster. Zamrzí snáď len, že súper si už dáva v cieli druhej párek...

Tony (holka) o prsa vyhrala holčičky a som si istý, že bez tej mazáckej kačičky by nemala nárok.

Závod to bol parádny, super legrace. Bolo na čo sa pozerať, trať ozaj vymazlená. Dve luxusné pereje a hlavne rollercoaster naskýtal kopec možností ako si rozbiť držku. Až do konca nebolo isté kto sa dotkne prvý banneru v cieli, keďže bol umiestnený tak šikovne, že to bola vždy lotéria a dal sa zmazať aj hustý náskok. Ja som si odniesol fajn tričko :) a kopec skúseností na chalanov doma. dúfam :) Jo, ešte sa mi robí pádlo čo som vyhral v tombole, tak nakoniec spokojnosť :)

Kto umí, ať si preloží...

No a jelikož som chcel aby Zuzka tiež trochu zaštourala do vodáctva, tak som ju ukecal na rafting.

No, o ukecávaní nemôže byť ani reč. Keďže je to holka šikovná tak sa do toho bez rečí hodila rovno po hlave. Dlho som premýšľal čo by bolo tak ideálne, nakoniec to padlo práve na Wairou deň po našom závodení.

Voľba to bola dobrá a keď nad tým tak teraz premýšlam tak je to asi najhustejšia rieka ktorá sa komerčne na Zélande raftuje. Už len názvy perejí ako Mothers nightmare, Devils elbow, Rpllercoaster alebo Waterfall naznačujú...

K Zuzke sa ešte pridala Narelle, frajerka kamaráta Darrina, takže paráda. Holky si to náramne užili a my sme si super zapádlovali a porobili fotečky.

Parádny víkend a keďže Zuzke to pár dní na to letelo, tak sme sa už len poflákali trochu na severe. Nabalil som jej jednu z lodí aby toho nemala málo a ja zas veľa :)

No takže naše parádne mesiace cestovania skončili a bola to naozaj pecka. Sám zo sebou by som si tu asi vytrhal všetky vlasy, čo už vlastne nemám, po tých pár dňoch čo som tu sám :)

No a mne už zbývá len trochu sa poflákať okolo vody predať auto a pomaly sa vrátiť do Slovenskej reality.

See ya

Volanie z divočiny

2010-02-04T01:42:00.000-08:00

Haloo, haloo počujeme sa? Okej, tak teda ďalšie novinky…

Zuza si našla nového vodcu. Prej má větší chobot :)

Elephant rocks boli v pohode, akurát zvierat už máme v poslednej dobe celkom dosť. Hlavne v aute... Docela sme si užili pár bezesných nocí s myškami. Najprv sme celú noc vyháňali 4 kusy z auta zatiaľ čo sa ďalšie snažili dostať dovnútra.. fakt peklo hlavne šoférovať a čakať odkiaľ vyskočí ďalšia a v noci počúvať každé šuchnutie namiesto spánku. Aby toho nebolo málo tak sme už celkom ukludnení po pár dňoch objavili ďalšie dve... Zvládame to statočne a modlíme sa... zo stanu, zo všadiaľ sa to dá vyhnať, ale z obytného auta kde je milión možností na dobrú skrýšu je to skôr nemožné. Snáď už máme domov čistý a žiadna nám nebehá po posteli alebo nehnije niekde v blatníku...

Náladu sme si vylepšili v Oamaru, kde sa nám pošťastilo vidieť tučniakov a to hodne z blízka. Z profilu síce vyzerajú ako nájomní vrahovia ale inak je to úplne najrozkošnejšie zviera s parádnym štýlom a ešte parádnejšou hopkajúcou chôdzou.

Bohužiaľ hajzlíci, vychádzajú až k večeru na pláž a nesmie sa fotiť s bleskom inak sa zľaknú. takže sme fotili o 206 a podarilo sa nám vytriediť zo stovku aspoň tri takéto...

Ani sme moc nedúfali, že ich uvidíme, ale to, že sa vyštverali asi 150 metrov vysoko priamo k vyhliadke na útesoch na pol metra od nás, to bola fakt pecka.

Burt Munro by sa asi v hrobe obracal... Parádne kúsky nad ktorými sa každý motokár málem posere hneď vedľa rýľov, fúrikov, zváračiek a iného bordelu. Opravdu krásne a vzácne stroje jedného z najrýchlejších motorkárov na svete nadchnú každého, o to smutnejšie je, že sa ich niekomu podarilo implementovať do obchodu s náradím a domácimi potrebami..

Keď sme frčali okolo najvyššej hory Zélandu Mt.Cooka, (ten vpredu vľavo) tak nám celkom vyšlo počasie a nebol dôvod nezastaviť sa. I keď v týchto horách moc možností pre normálneho turistu neni, aspoň sme si vyšlapali na chatu, ktorú v roku 2003 otváral sám veľký sir Edmund Hillary, prvý pokoritel Everestu:) myslím, že ho tam vyniesli vrtuľníkom. Na tu chatu, nie na Everest :) I keď aj o tom či tam bol sa čo to popolemizovalo.

Klasika, predpoveď sunny and fine dopadla ako dopadla a viditeľnosť bola asi 25 metrov. No dve hodiny ležania na chate sa na koniec oplatili a čo to nám krásky v okolí odhalili.

O to väčší zážitok bola cesta dole, keď sme pod oblačnosťou objavovali o čom sme predtým ani netušili. Parádny deň, ktorý sme zakončili už spomenutými myšami podruhé...

Na východe tých možností na pádlovanie moc nieje, tak som neváhal a na radu Charlieho zamieril do raftovej základne u rieky Rangitata. Super, super, všetko super, Lidi, krajina, rieka, počasie. Chalani boli tutoví a zobrali ma ako za svojho.

Rieka bola úžasná, v kaňone strašidelné veci. Všetci mali otvorené držky a čumeli...

...včetně mňa :)

Od Moeraki boulders sme toho moc nečakali, ale celkom sme sa vybláznili...

....trochu pomeditovali

a ponaťahovali staré kosti usedené z auta.

Sealovia to už je evergreen, je ich tu jak hoven. Skoro na každej pláži sa vyvaľujú majú v paži. Asi najlenivejší tvor. Vrchol je, keď kvôli vám aspoň zdvihne hlavu.

Kopec reklamných pútačov ma dokopal trochu si medzi nim zakajakovať a môžem povedať, že tak dosraný nebývam ani na hodne divokej vode :) Ono sa to nezdá ale tie malé bobečky v pozadí na skale, keď pripluli, tak boli veľké skoro ako kajak a človek nevie či sa chcú hrať alebo žrať. Boli ich tam stovky a keď ku mne 10 plávalo, chcel som aby priši bližšie, ale zároveň som pádloval preč. Oni tak pekne vyskakujú z vody a keď to jeden spravil 2 metre odo mňa málem mi vybehlo... Ale paráda a asi naj super bolo keď sa proti mne zdvihla vysoká vlna a jeden sa objavil v pene a celú si ju zosurfoval, fakt si to vedia užívať.

Práve sedíme v trajekte a naša južná cesta sa skončila. Snáď bude tak dobre aj na severe.

Majte sa

Hokitika, Kawarau & others

2010-01-23T19:03:00.000-08:00

Tak sa opäť hlásime po dlhšej pauze, keďže ono sa to nedá hniť za compom keď je tu tak krásne. Naviac s predstavou, že ďalších 50 rokov stejne nebudeme robiť nič iné. Well, tak aspoň pár fotečiek, nech to môžem rýchlo zavrieť, ísť si trochu zaplávať a čo to sa poopalovať.

Celý som bol nažhavený, keď se sa blížili k tomu mestu. Hokitika, West Coast, jedno z najlepších miest na zemi pre nadržaných kajakárov. Bolo hnusne a stále pršalo, tak som nemohol sfúknuť klasické riečky, ktoré boli v pláne. O to viac som si to všetko vynahradil na mojom prvom Helitripe, na Upper Styx. Jelikož tam nieje moc ciest, skôr žiadne, tak sa naskýtajú 2 možnosti ako sa doplaziť na štart. Odšlapať si to alebo si zaplatiť tohto úžasného komára. Oni ho síce volajú vrtulník, ale komár mi k tomu pasuje jak riť na šerbel..

No paráda, s komárom do nebies, späť a hneď na úžasnú rieku, ktorá na každom kilometri padala o 40 metrov, čo nám zabezpečilo zábavu na 7 hodín.

Typická "westcoastkovka". Zablokovaný potok, vracáky tak max pre jednoho, krásne dropy, žiadne prestávky a hluché pasáže. Vyflusnutý som bol jak švestka. Totiž to bola jedna z mojích najtahších pádlovačiek, dlhá, problém na probléme a do toho sa pred cudzími kajakármi neukázať ako neschopný kretén, to dá zabrať.

Síce som v Hokitike postretával kopce super ludí a kajakárov, ale nejak nikto neostal na dlhšie a furt som pádloval v podstate s cudzími luďmi, čo proste nieje ono. Pádlovanie na Styxe, Kakapotahi, Totare a iných bolo úžasné, ale vytrvalý dážď ktorý dával možnosť pádlovať akurát to samé a do toho stále sa doprosovanie novým ľudom, či ma nechcú zobrať nakoniec rozhodlo, že stačilo. Mazali sme na juh, k nechutne turisticky profláknutým ľadovcom Franz Josef a Fox.

Na nich je zaujímavé asi tak nejvíc to, že je to veľká špinavá kopa snehu, ale keďže tu ide až skoro do mora a rovno k ceste, čímž je prístupná aj pre autoturistov, tak z toho kiwíci spravili málem svätú kopu, ktorú keď neuvidíte tak asi ani nechodte domov.

Mňa skôr zaujalo, že tie vydatné dažde, čo nás vyhnali z Hokitiky spravili z potoka čo tečie z Franza Jozefa (ani normálny názov tomu nevymyslia, ach jaj..) celkom slušnú vodnatku. Otázka koľko ľadovcových riek si asi tak splavím okolo Trenčína, už sama o sebe odväzovala kajak, a tak som na nič nečakal, nahodil sa do gala, zaslalomoval s loďou medzi Japoncami a Canonmi a už aj mazal dole prúdom. Super zážitok, voda sívá jak keď u nás vypustíte kanalizáciu ale zato všade plávali malé kúsky ľadu, ktoré neustále ťukali do lode. Občas, zas kus vačší ako ja aj s ľodou. Perfektné, moc sa mi samému nechcelo, ale riečka nebola moc obtiažna, len strašne rýchla, veľké vlny a tá kosa. Stálo to za to.

Jó, Copland track. K tomu neni moc čo. Päť hodín šlapania v daždi. Strach ,že bude problém pri ceste späť prebrodiť rozvodnené potoky. Úžasné hot pooly. Po 2-3 vyvalovacích hodinách dárek v stane, obria krysa a k tomu zopár malých. Krik, plač, zúfalstvo, bezmoc. Znáte to, ženské :) Spánok, nespánok na lavičke u hot poolov a pohodová cesta späť. Nice one.

No, vymenili by ste za toto preplnený kemp s nemeckými autoturistami? Ohýnek, pohoda, ranné pokoupáničko a hurá na daľší track.

Matukituki valley, je ako každá iná tu, krásna k zblázneniu. Cyklistom sa tu taky páčilo.

Sem sme sa doplazili skoro po siedmich hodinách. Makačka, tracky sú tu trochu iné ako u nás, predsalen v tých našich velhorách trochu odpadá tých 5 hodín šlapania údolím po totélnej rovine, kým sa doplazí k miestu kde sa hory trochu umúdria a pritisknú k sebe. Liverpool hut bola fajn. Najmä po oznámení, že v stane už proste NE! :)

Opičky, opičky? Nie, otužovanie spojené s hygienou :) Za prvé, je to paráda a za druhé, treba nikde odčiniť tú 20 dolárovú pokutu čo sme dostali, keď sme sa sprchovali v kempe a nemali sme predom zaplatené. Pche, správali sa k nám jak k zlodejom :) ešte mi aj povedal, že ľudia zo Slovenska to zvyčajne nerobia, nekradnú. :D Hneď mi bolo jasné, že žiadneho nestretol. Ešte ma aj tak nasral, že keby nebol tak veľký tak mu stopro jednu ubalim, blbec.

Hmm, Kawarau. Najobjemnejšia rieka na Zélande a to znamená aj najväčšie válce a vlny na Zélande.

Citroen Rapid bola fajn. Velký, fákt velký věci. Prezerá sa to z cesty asi 30 metrov nad, a vyzerá to v pohode, keď je človek dole, tak by ste mu tam nestrčili ani zastrúhany vlas.

Veľké vlny a hodně. Nič nenahradí to, keď sa obria vlna zlomí presne v ten najsprávnejší moment a totálne vás zošrotí. S Citroenom bolo kópec srandy.

Aj tak mám najradšej autoturistiku, bez námahy ako v pohádce. Tu je krásne úplne všetko. Až na tých pár vylízaných povýšeneckých farmárov čo nikdy nevideli nič za týmto ostrovom a dokážu poctivo nasrať aj v ten najpohodovejší deň. Zrovna teraz, krásny snečný deň, pláž, jazero, a tak tu zevlujeme a sušíme práve vyprané veci, keď tu dojde partička farmárov vytahovat sa na nás, že sme fucking gipsies či čo. Slama mu trčí z topánok, alé čo, ako sa vraví v jednom vtipe.. kokoti sú na celom svete. Aj na Zélande:)

Tracky v Fiordlandu chcú za každú cenu ukázať že sú niečo viac. Blato až za ušami a to sme chytili asi najsuchšie obdobie v roku.

No, ale nestojí to za to? Caples - Greenstone track.

Sneh v lete proste nasrať nemôže :)

Jó, do rodinného alba:) Vypadám tam jako debil, ale to ostatne na každej fotke a aj v reálu, ani Mildford Sound v pozadí to nezachráni :)

Mám už spocený celý záda tak si ideme trochu zaplávať. Majte sa pekne, užívajte mrazy a nemračte sa :)

See ya

Christmas under Southern Cross

2009-12-30T19:04:00.000-08:00

Pomaly, hódně pomaly sa s Františkom (občas do kopca na jedničku) posúvame stále smer juh. Trochu nám sice v Christchurch skolaboval, ale Alanova péče ho zas postavila na kolesá. Sice už nemáme za čo jesť ale aspoň máme v čom bývať a jazdiť :)

Tak sme sa teda s božou pomocou posunuli do oblasti Murchison, prej hlavného mesta whitewater pádlovania na Zélande. To som teda moc nepochopil prečo zrovna toto mesto, v ktorého okolí niesu skoro žiadne poriadne rieky. V podstate som za jedno odpoludnie aj s amíkom Kevinom nasmažil jediné čo stálo trochu za námahu a to Glenroy creek a pár úsekov rieky Buller. Vody bolo trochu viac než je normálne veľa, tak bola aspoň sranda na obrovských vlnách a víroch ktoré dostali pod vodu v pohode celú creekovku aj s Kevinom :) Inak z vodáckeho hľadiska táto oblasť teda žiadna sláva.

Z nudného Murchisonu sme uháňali za Charliem a Vendy, s ktorými sme chceli ešte trochu zapařit pred ich úprkom na Costa Ricu. Zo začiatku to síce vyzeralo, že pred nami skôr utekajú, ale nakoniec sme ich odchytili v Christchurch.

Plán bol ešte trochu popádlovať, ale vyschnuté korytá nás dokopali obzrieť si francúzsky poloostrov Akaora. To je taká ta bradavica na mape u Christchurch :) Nejaké vulkány, zátoky a tak. Celkom do pohody.

Vianoce. Naleštil som pruty a rybárske ego, ale na kapra to bolo málo :) Snáď budúci rok.

Kopce nad Christchurch sú fakt pecka, foto pořízená "zo záchodu".

Aj keď to vypadá jak na smetisku, tak štedrovečerná večera bola fakt bašta. Inak kiwíci sa s výzdobou a celkovo Vianocami moc neserú, až teda na upoteného a umaštěného Santu v kožuchu pri tridsiadkach, ktorý je fakt na nezaplatenie . Jo, inak dárky nemusíte posielať, my si ich doma vyzdvihneme. Samozrejme nemusia byť pod vianočným stromčekom :)

Celkom náhodou sme narazili na fajn jaskyňu, prístupnú aj pre turistov a tak nebolo čo riešiť. Navliekli sme si poriadne termo, pevne zašnurovali pohorky a pripravil som lano, helmu... Pak sme videli nejakú babičku v plavkách a sandálkach, tak sme to zas pekne vyzliekli zobrali len čelovku a hodinová štreka podzemím v asi tak po gule hlbokej a ľadovej vode sa mohla začať.

Castle Hill je jedna z mála bouldrovacích oblastí, tak sme to išli trochu opáčiť.

Ja som nevyliezol nikam...
... a Zuza taktiež nie. Prej to v sukni moc nejde...

Zato na vode to bolo super, ešte chvíľu a pôjdeme spolu nejaký "vajtvoter"

Trochu trekovania a zdvihnúť zadky potrebujeme ako soľ. Na prvý trek sme sa ani nedostali, keďže v národnom parku Arthur´s Pass nemajú mosty. Po strašidelnom daždi bolo brodenie rozvodnených riek pre nás neriešiteľná situácia a po druhej sme sa museli otočiť. Aj tak to bol super zážitok, hlavne pre moju prostatu :)

Druhý trek sme začali o dolinu inde, tak nám to vyšlo až na tretí pokus. Radosť prespávať v horách v takýchto chajdičkách.

Papagája by som vo výške 1900m fakt nečakal. :)

Výstup na Avalanche Peak, pekné výhľady, nádherné hory a prvý ľadovec čo sme stretli.
Paráda. Ešte som nevidel tak rozsiahle hory.

Trocha snehu v "lete" nikdy neuškodí :) Inak leto tu moc neni. V podstate nosíme to najteplejšie oblečenie čo sme vzali. Pod slnkom je fajn, ale keď zalezie tak to rozhodne neni na večerné vysedávanie na terasách pri pivku. Do toho tu v podstate prší rovnako často ako neprší.... No leto sme si predstavovali trochu inak. Ale čo, už sme sa 2 krát po 20 sekúnd kúpali aj v oceáne. :)

Majte sa doma pekne a nezáviďte, málokto by chcel jesť a čuchať 6 litrov šošovice v dvoch dňoch aby neskysla :)

See ya

Heading to south

2009-12-17T16:31:00.001-08:00

Tak konečne je to tu! Po nádherných ale aj úmorných mesiacoch na severe sa veci dali do pohybu a konečne môžem od slova holiday odtrhnúť to nechutné working :)

V prvom rade som si v Aucklande vyzdvihol Zuzku, ktorá tu so mnou bude zevliť nasledujúce tri mesiace. Takže totál největší pohodka. Na tieto cestovateľské chvíle som čakal pol roka a som rád, že si ich nemusím užívať sám. Mno, takže sme práskli do bot a už sme len na ceste a stále na opustený juh, s Františkom, ktorý sice občas vyvarí všetku vodu, ale inak je jak zo Švajcu.

Celé sme to super naplánovali, V Aucklande som si v piatok skočil na koncík Pearl Jam, čo bola neskutočná pařba a hóóódně silný zážitok.

V sobotu som si skočil na vyhlásenú surfařskú plážičku Piha, kde boli docela monstrózní vlny, ktoré okrem toho že boli obrovské boi úplne nahovno, ale aj tak sme si s Darrinom dali super šrotky.

Neni to taká prdel, dostať sa tam kde surferi chytajú vlny trvalo pokaždé asi hoďku, ale pak....

...pak to stálo za to. Zrovna po tomto blunte som dostal neskutočnú nakladačku, z ktorej si pamätám akurát, že som mal pocit že si krkom lámem pádlo a loďou zasa chrbát. Nakoniec dopohodky pojazdeníčko a rescue volali len k párečku menej skúsených surferov.

No a v nedeľu ráno dofrčala Zuzka. Takže úplne peckový víkend a odvtedy už len s Františkom brázdime Zéland a vyzerá to, že sa nám slušne darí vyčíhavať byť v správnu dobu na správnom mieste, pretože nám v podstate skoro stále prší :) Toto je prvý kempspot pri opustenej elektrárni na Tongariro river. Odtiaľ sme si odskočili do Tongariro national parku, čož je aktívne sopečné pohorie.

Výšlap na Red Crater, ktorý sme možno našli, možno nie, keďže boli mraky proklatě nízko a hovno vidieť. Každopádne, výhľady úplne nádherné, kopec horúcich potokov, sopečná krajina a to, že vydržalo skoro celej den nechcat, zaručilo parádny zážitok.

Satelitmi sa občas snažím chytať marťanov, alebo aspoň nejaké news z Európy. Dnes som zachytil, že Filcko má skoro 40 procent, keby som sa nevrátil tak sa nečudujte...

Ranný koncert pre Zuzanine kamarátky. Kde asi soudruzi udelali chybu? Pláničkova metóda nejspíš nefuguje. nedostali sme z nich ani deci :)

Tak čo? je lepšie ísť spať do kempu? Bola to prádička, pridal sa k nám aj Roman Tyčka.

Všetku tu parádu som trochu vykompenzoval asi hodinovým nadávaním a odhrabávaním Františka, čo už sa pomaly stáva zabehnutým ranným rituálom :)

Konečne, trajekt na vysnívaný južný ostrov.

Na juhu sme do toho hneď hupsli a frčali do parku Abel Tasman urobiť trojdenný track po pobreží. Fakto to stálo za to, nádherné opustené pláže, krajina a zvieratá.

Obrovské odlivové polia sa dali prekonať len za odlivu, čo znamenalo brzké ranné vstávanie a rýchly krok.

Neni o čom, stálo to za to. Neverili sme, že to je na Zélande možné, ale dokonca nám celé 3 dni nechcalo.

Spanie na plážch, kde jediný kamaráti boli komáre a naše milované sandflies.

Kurvy hnusné! iné meno pre týchto hajzlov nemám. Pár sme ich bez problémov minuli, a iný nás zas nepobrali a celkom solídne napadli. Najprv skočil jeden na Zuzku, čo som sa ešte tlemil od ucha k uchu a pak skočili obaja na mňa, a akože vôbec nie je malý a keby som sa neoháňal a nešprintoval jak drak tak mám ten zobák asi zarazený v mozgu alebo neviem. Hajzel asi sto metrov ma prenasledoval, čo som vôbec nestíhal riešiť čo sa stalo so Zuzanou, ale asi som bol zaujímavejšia korisť. Odteraz, keď len počujeme nejaké hvízdanie, tak sme dosratí a oháňame sa, myslím že sa doma budem báť aj vrabcov. Na viac odvtedy sme toho hajzla stretli na každej pláži kde sme boli.

Nasrávačky, aneb jak si opáliť nohy ako modelka.

Abel Tasman v plnej paráde.

Abel má taky hezký ptáky.

Naspať na put in sme zvolili dopravu boháčov, stopa. Ja som nahodil čisté tričko, Zuza úsmev, vypla hruď a za necelé 4 hoďky sme sa posunuli z jednoho konca sveta o 80 km ďalej do toho, kde sme nechali Františka. Stopárska klasika, prvý nám zastavili Slováci odemigrovaní do Kanady, ktorí predtým stopára ešte nevzali. Típek je z Trenčianskych Teplíc :)

Trip to bol parádny. Odtiaľ sme si odskočili na najsevernejšie miesto ostrova, náhodou sme na pláži objavili asi 40 tuleňov, z čoho sme sa dlho spamätávali. Nádhera, ktorú v zoo fakt nehľadajte.

Mno a my už sme zas úplne inde a stihli sme zažiť a vidiet strašné kvantá vecí ale kto o tom má pořád písať?

See ya soon, určite skorej ako minule :)

Kaituna playboating movie clip

2009-11-05T04:46:00.000-08:00

Tak je to tu, moj prvý klip je na svete...

Check it out:)

Nebojte, další nebude :) jelikož neni kamera a splašiť nejaké zábery je skoro nemožné...

See ya

Motu trip

2009-10-28T01:57:00.000-07:00

Ďalší víkend preč a tentokrát sedím už tretí deň v zvláštnom rozpoložení, plný dojmov snažiac sa niečo z toho posunúť ďalej, a nič... je toho nejak viac než obvykle a k tomu sú ešte fotky a slová úplne ničnehovoriace...

Tento trip bol úplne iný ako všetko doposial a niečo také som mal vysnívané veľmi dlho a tak akonáhle mi Charlie prezradil, že tu "v okolí" je rieka uprostred ničoho ktorá sa splavuje +- tri dni, vedel som že bude moja. Prudil som tu s tým všetkých naokolo už asi 2 mesiace ale jelikož ešte stále nieje ranná námraza nič nezvyčjné a do toho pořád chčije, chcalo, bude chcát tak z toho boli všetci úplne na mäkko...

Ale je pravda, jelikož sa jednalo o viacdňový trip, že blbé počasie mohlo celú akciu posunúť k tým na ktoré sa radšej nespomína.

Motu je myslím druhá najdlhšia rieka severného ostrova a nachádza sa v časti East Cape. Naším potrebám vyhovoval skoro celý tok a to niečo okolo 90km. Zvolili sme si tie priemerne tri dni na splav, nikto z nás sa nechcel uštvať :) V guidovi je hodnotenie III-IV, mno :) bolo tam hodne flatu..

Každopádne som s tešil jak malej, pretože to neni len obyčajná rieka :) Je to rieka na území nikoho. Proste po prvých piatich kilometroch končia pastviny, ktoré už samé o sebe znamenajú opustený svet a až do úplného konca neni nič, proste len divočina. Žiadna cesta, žiaden chodník, proste nič, len rieka obklopená tým tunajším typickým shit porastom -lesom, cez ktorý sa dá dostať tak maximálne s mačetou... No strašne ma lákalo niečo takéto, a keď sa to dalo spojiť s kajakovaním.. mno proste awesome. Pre mňa to bolo na celom tripe to najkrajšie a zasiahlo ma to hlboko, hodne hlboko. Hlbšie už zasahuje snáď len projektil ostrelovača US Army.. To, že sme si k tomu mohli užívať parádne pereje a nádhernú rieku mnoha tvárí bolo super, ale tentoraz pre mňa určite nie to podstatné.

Nakoniec sme utvorili len štorčlennú formáciu, čo mi osobne bolo príjemnejšie ako řešit veľkú kopu ľudí. 2x NZ a 1x USA a SVK. Greg, Sam a Fraser z Waiomingu s ktorým som tu už tiež čo to napádloval a zažil. Well, celé sa to začalo úplne skvelo už len predpoveďou počasia.. a hneď po príchode v noci na put in priamo u Motu falls sa dozvedám, že to nieje len hocijaký čúrek, ale že by mal ísť aj nejak zošmýkať. Však uvidíme ráno. Medzitým sme s Gregom dali asi 20 pív nech máme našporené, jelkož na boxík plechoviek už mi miesto v lodi fakt nezostalo. Ráno to bolo trošku pomalšie ale nakoniec sme si povedali, nejak bude aj keď vyrazíme neskôr, vyložili sme jednu loď a postupne všetci sme si urobili malú radosť a trochu naleštili projednou zas ego. Trochu strašil ten válec pred skokom a nutnosť z neho vymiesť nie najväčší vracák rovno nad hranou skoku aby pak človek neskákal niekam do prdele ale tam kam má. Nakoniec všetci na pohodu, dokonca ani ja som si to nedal dole hlavou, alebo zadkom napred ako som si to vysníval. Akurát hneď po dopade cítim strašný smrad a zastujem že to dole nebola len pena z vody ale leží tam aj krásne nafúknutá krava. rovno na vysadacom mieste... Mno a kdesi tam dostáva môj nápad, že si vodu neberiem žiadnu lebo budem piť rieku ako vždy na prdel... Ani flašku ma nenapadlo zobrať (tú s rumom nerátam). Mŕtvych zvierat bolo nakoniec viac než dosť všade po trase, ale jelikož je to Zéland, tak asi každých 200metrov bol nejaký potôčik, takže nakoniec pohoda.

Na rieku sme sa spustili okolo obeda, takže sme nahodili šialené tempo aby sme sa niekam pohli. prvý deň sa niesol v znamení ľahkej vody, ale to vôbec nevadilo, lebo sme mali celú dobu otvorené huby z úžasnej prírody. Inak pádlovanie s plnou loďou vecí je celkom slušnej hardcore. Těžký to je jako prase, mal som problém to odniesť asi 50 metrov.. stále to kamsi zatáča a rozbehnúť sa je nadľudský výkon, ale v perejách to šlo nad očakávanie.

Na našom prvom kempspote nebolo najmenej dreva a tak podla toho aj vyzerala večerná opekačka. Jedié čo som vobec nepochopil, že som bol jediný čo sebou vliekol liek v podobe litrového ruma, kluci nejak asi nemysleli, alebo proste neviem..

Takýchto to vodopádikov je tu na každý kilometer asi desať, ale stejne som sa dostatočne nevynadíval.

Rieka má mnoho tvári a o tom svedči aj to že začína na nejakých 12 kubíkoch a na konci sme si úživali zas pekných 100 a viac. Charakter a každú chvílu menil na nepoznanie.

Jediná perej ktorú sme museli oscoutovať, inak sa dalo krásne jazdiť na oči a uživať si pekelne dlhý river run.

Náš druhý kemp bol ešte vymazlenejší než ten prvý, proste luxus naajväčší. Celkom sme mali Štastie lebo sme oba vybrali tesne pred vstupom do kaňonov, čo bola slušná 2-3 hodinová pádlovačka, a rohodne sa tam nenachádzali miesta ako toto. Nicméne úžasných miest na kempovanie bolo viac než dosť. Najhustejšia vec bola že sme celú dobu vobec netušili kde sme a kolko me mohli upádlovať. Z charakteru okolia sa to poznať nedalo. Tak trochu stres ktorý nás nútil hodne pádlovať. proste som nemal do poslednej chvíle ani páru či sme od konca kilometer alebo styridsať...Priemerne sme makali asi 6 hodín denne a to tak že proste v kuse zaberačka takého klibru, že nechápem prečo sa na mne stále neobjavii tie svaly ktoré som tam proste musel získať :) Ku koncu to bol neskutočný flat, ale aspoň to trochu tieklo.

Prvá známka civilizácie.. ako inak tažba dreva a rýchly návrat do reality.. Keď sme asi tri hodiny pred týmto miestom prestávali hrať hru kto tipne za kolkými zákrutami bude koniec, začínalo to byť s nami vážne.. Sami sme si to celé trochu zhoršili keď sme čakali koniec trochu skorej ako bol, keďže mal byť hneď pred vtokom do mora a teda dobre odhalitelný dopredu. A tak boli posledné kilometre fyzické utrpenie v kombinácií so zúfalstvom, že sme niekde v prdeli...

Take out. Keď som to videl bol som zrovna uprostred krízy, totálne v hajzlu, hladný, nasraný a nenávidel som tú rieku. Pak som málem brečel radostí a pocit to bol rozhodne silnejší ako po nejakom vodopáde.

Jedno obzretie späť do miest kde má príroda ešte stále hlavné slovo.

Už od začiatku som moc chcel rieku splaviť až do mora, čo bol opravdu kúsoček od take outu, ale logisticky to nevyšlo a ai by som neveril že tomu budem tak nesmierne rád.

Bol to jeden úžasný trip ktorého obrázky mi stále behajú pred očami a viem, že ešte dlho budú...

See ya

Uganda movie & HoryZonty festival

2009-10-05T03:02:00.000-07:00

Tak je to tu!
Až tento, pre nás šibeničný termín uzávierky festivalu outdorových filmov HoryZonty, ktorý sa bude konať 12-14. novembra dokopal nášho kamarát režiséra Petra Ježa aby sa zahryzol a dokončil fanúšikmi dlho očakávaný romaticko - dobrodružný dokument o našom flákání sa u rovníku. Sledovať tie naše ksichty toľko hodín muselo vyžadovať masivní dávku sebazaprenia a vymyslieť niečo kloudné z toho všetkého zas kusisko filmárskeho umu. Takže, díky Peťo a taktiež Oli za animačky, ale tá sa na nás pozerať nemusela :)

http://vimeo.com/6820588

Ak teda porota nezhodnotí, že to je nieje vhodné pre širšiu verejnosť tak, by sa to malo objaviť na spomínaných HoryZontoch.

Fesťáčik bude mať už štvrtý ročník a okrem toho, že ho robí banda super ľudí, tak sa tam vždy zlezie banda super ľudí, takže neváhajte a skočte sa na chvíľu mrknúť. Či už len sa odreagovať alebo načerpať inšpiráciu na ďalšie dobrodružstvá. Pre viac info kliknite na obrázok :)

See ya.

Huka Falls

2009-09-23T01:01:00.000-07:00

Bol to taký bittersweet víkend...

Začalo to už v piatok, keď som namiesto typicky stráveného pracovného dňa v stvabárskej firme, kde makám nabral smer sad a strávil 10 hodín tým že som sa vozil na malej motorke (pitbiku) po sadu a tým plašil vtáky, ktoré sa snažili vyžrať všetku úrodu jednoho drahého druhu kiwi... no prdel to bola. Vraveli mi, že sa po dvoch hodinách unudím, ale to ma nepoznajú, postavil som si motokrosovú dráhu a 10 hodín jazdil šmykom po sade :) Asi 15 krát som sa rozsekal a jednou málem zbúral strom, ale nakoniec až na odreniny celkom v poho. Sice som jazdil skoro stále s vankúšom pod prdelou, stejne som skončil s riťou jak po nájazde miestneho rugby mužstva, čo je spolu s tým že je človek jak po brainwashingu asi najväčší nedostatok tejto prácičky ktorú by mi aj Jaro Katrinák asi závidel.. No, ale jeden deň bohate stačilo...
Z práce som rovno letel na Kaitunu hodiť si ľahké ródeo, kde skutočnosť, že za dve hodiny jazdenia som si medzi triky mohol pripočítať tak akurát veľké hovno naznačovala, že to celé asi nebude tak slavné jak deň začal...

Plán bol jasný, v nedelu púštajú vodu na inak suchých úsekoch rieky Tongariro, takže smer juh..Večer som dal už klasicky stretko v termáloch s Charliem a Vendulkou ktorí si po namáhavom týždennom cestovaní po East cape chceli zas zapádlovať. Dokonca so sebou dotiahli dvoch kámošov punkáčov Jozku a Michala, takže sa schylovalo na parádnu niekoľkohodinovú zasedačku v termálku. Lenže aj tu sú kokoti a keď som si šiel pre druhé pivko do tašky, nastalo desivé zistenie, že si ďalšie nedám... Telefón, klúče, moja milovaná čelovka a to pivooo, všetko v hajzlu. Tak som dobehol k autu ktoré tam naštastie stálo... Uprostred noci v mokrých trenkách kdesi v prdeli pred zamknutým autom... Takže po teniskách, ktoré niekto potreboval minule na plaavárni zatiaľ druhá krádež... Najhoršie je že tie veci si v tých našich plechovkách, ktoré sa dajú otvoriť asi aj pohrozením proste nechávať musíme... Mno robiť sa toho moc nedalo a najväčšiu starosť mi robilo, že by som sa nemusel dostať na Huku, ktorá hlásila konečne priaznivejší stav. Hlavne sme boli tesne u nej.. Na nepriazeň "osudu" som sa vysral a za 3-4 hoďky už odomykal auto náhradným špáratkom, ktoré bolo kedysi klúč. Cesta za snom mohla pokračovať.

Huka falls, impozantná ukážka ako si vie príroda poradiť s vodou. Je to tu asi najznámejší "vodopád" na Zélande. A to hlavne pretože to je hneď u mesta Taupo a tak sú tam stále kvanta obdivovatelov. Úvodzovky preto, lebo iba vodopád nieje úplne presné, je to 400 metrov dlhý kaňon, jedna veľká perej, ktorá by sam o sebe bola fajn, keby sa to nekončilo typickým výtokom do vakua... Proste na konci niečo, kde neni ani tak podstatná výška ako to, že to je silné jak prase a to že treba byť veľmi správne na ľavo, lebo v pravo, tade cesta vedie len na jedno miesto...

Huku som chcel dať ešte som tu ani nebol, a to od doby čo mi chalani Andrassyovie hovorili, že to budem mať kúsok a že to tu dáva snáď každý. Vytriezvenie prišlo, keď som tu zistil, že to rozhodne nedáva každý a že to majú kluci už ponekud skreslené :) Možno z toho robím vedu, ale mne sa dostalo velkého zadostiučnenia, keďže sa mi tu už ludia aj smiali že o tom furt hovorím, ale keď ona bola stále veľká voda a keď bola v pohode tak sa zrovna nikomu "nechcelo".

Tento víkend by to nedopadlo asi inak, tak to dopadlo že som to zosmažil sám, bez toho že by som to videľ niekoho ísť, vedel čo od toho čakať, alebo bol aspoň s niekym "v tom". A moc mi to na kľude teda nepridávalo...
Trochu naprd je, že sa človek moc nerozpádluje a proste zaleze do kaňonu a jediná cesta odtiaľ je tamtým strašidlom na konci, najlepšie v lodi...No, ale keď už niketo desiatkam fanúškov nasľubuje, že bude divadlo, tak čo..:)

Asi so sa nechal uchlácholiť, že je v pohode prietok, ale sila vody ma zaskočila hneď na začiatku. Moc sa mi dole teda nechcelo nakoniec som namiesto jednoho plánovanáho vracáku na začitku vymietol tri ktoré som ani neveril, že tam sú a v každom som sa musel poprosiť či by som to nechcel dokončiť.

Nakoniec som to nejak spláchol, dokonca sa mi podarilo celkom ideálne trafiť hranu, takže v pohode.Dole už čakal Charlie ktorému evidentne odlahlo, že som to neposral a nemusel si oživovať PP :)

Tu je pekne vidieť, že tie tri dosť luxusné vlny a taká hnusná šikmá vlna rovno nad hranou posúvajú nájazd od prívlastku vydláždený niekam úplne do prdele.

Ten ksicht hovorí jasne, ale niesu to amfetaminy :) teda vlastne aj sú, tie povolené...

Skupinová foto, v pozadí Huka, v popredí chalani, ktorým dakujem za safety a fotečky, video.. Z ľava Charlie, a punkaci Michal a Jozka. A taky Vendy ktorá je za fotákom :) Počasie neprialo, bolo hnusne, chcalo, a tak je to trochu rozmazané, ale čakať aj na počasie aj na vodu, to by mohlo dopadnúť outovo...

Pak sme v Taupe dali nákupy, čo mi urobilo nesmiernú materiálnu radosť, keď som si kúpil novú parádnickú čelovku a dal tak zabudnúť na krádež. Na pláži jazera Taupo sme dali parádny večer, a konečne sme spravili oheň, niečo, čo mi tu nesmierne chýba, keďže je to tu skoro všade zakázané...

V nedeľu sme si pak dvakrát dali dva úseky Tongariro river, keďže bol jeden z troch release days, kedy z priehrady pustia vodu. Parádna pádlovačka, ktorú som si nesmierne užil, presný opak ako sobota. Krásny deň, perfektná veľká a výživná voda, kde ale nebolo treba vystupovať prehliadať všetko prehladné , a pritom obrovské válce, vlny, nádhera. Žiadne riešenie, proste len čistá radosť z plynulého pádlovania. K tomu teda obchádzka dvoch nejazdných kaňonov, čo znamenalo zlaňovanie a vytahovanie na lanách, ale v takom počasí to bola len príjemná prechádzka a obhliadka okolia. Rieka mi strašne pripomínaa našu Belú akurát tak 4 krát väčšiu, ale inak som sa cítil ako na jar v okolí Podbanského...

Potom sme urobili nie úplne najrozvážnejšiu vec, keď sme si Charlie, Sam a ja chceli zakončiť deň vodopádikom Waikato falls, ktorý je úplne na konci trasy a na konci nezjazdného kaňonu. Dobre ho poznáme lebo je hneď nad nástupom ďalšieho úseku ktorý jazdíme, keďže je v pohode aj keď ten horný nemá vodu. Sam a kámoši ho minule naskákali, opravdu len zábavka, tak ww2. Bolo treba zlaniť do kaňonu a celkom to trvá tak sme nič neriešili a pustili sa do práce. Trochu šok bol keď nám dole došlo , že tam netečie obvyklé nič, ale to čo pustila priehrada tento malý skok mení v niečo úplne iné. Môžete posúdiť... Mal som z toho o dosť horší pocit ako z celej Huky... rozhodne to nebolo ľahké, nájazd skoro žiadny, a celé to z vrchu vyzeralo dosť nahovno. Teraz ma netahala ani tak potreba niečo si dokazovať ako to, že lode dostať hore stejnou cestou sa radilo do kategórie "fakt na hovno".

Nakoniec sme niečo vymysleli ako by to malo ísť. Samov to bol nápad, tak si to skočil prvý. Predviedol asi svoj najlepší boof a tak krása. Charlie sice nie úplne ideálne ale krásne so suchou hlavou. Konečník zostal na koniec a pocit vravel, že to nebude úplne dobré a nakoniec v poho, len som to nasmažil úplne na stred, tak z boofu nebolo nič, zmiol som neplánovane na pár sekúnd pod vodu, dostal nakadačku a bol spokojnej :) Len foto nemáme lebo kľakla baterka, ale bude to na videjku...

Aj ked to nebolo nič náročné, ale trohu nám to pripomenulo, že než do niečoho nalezieme je dobré si overiť či to bude to čo sme chceli...
Nakoniec aby sa to vyrovnalo nám spadli z auta lode, naštastie asi 100 metrov po odbočení z hlavnej, ale aj tak.. kreténi...

Tak to bol moj bittersweet víkend od a do z..

Majte sa všetci fajne.

PS: Jelikož som mal v telefóne aj CZ aj SK sim kartu, nemám ani jeden kontak, tak vás prosím lidi, kto si mylíte že by som mal mať váš kontakt písnite mi majla s číslom na milos.trnka@gmail.com

Diky, moc mi to helpne ,keď vás budem zháňať.

Uganda review

2009-09-17T02:05:00.000-07:00

Je mi jasné, že tak mienkotvorný týždenník ako je Šarm majú na Slovensku sjetý úplne všetci, a tak nikomu nemohol uniknúť článok o našom africkom tripe, ktorý som smolil s pani novinárkou odtialto.
Nicméne, pre početné skupiny zahraničných supporterov, ktorí nemajú možnosť nájsť tento vymazlený plátok každú stredu v schránke som vyvesil tento poklad žurnalistiky sem.

Enjoy it...

See ya

New Love

2009-09-15T05:36:00.000-07:00

Tak je to Mystic ako bolo všetkým veci znalým jasné... Jelikož to na tej jedinej fotke čo mám (ďalšie snáď porobím) neni vidieť, tak je to kombinácia limetkovej a žltej :) Namiešal som farbu čo nikto nemá a ešte om do toho napral červenú sedačku :) čo je celkom nevídaná rarita. Mno proste paráda. Nakoniec sa mi podarilo teda zosmoliť niečo čo jasne odkazuje na to že som si tu loď zosmolil sám. Z farby sú všetci nadšený, škoda že to a tej fotke vyzerá ako obyč zelená, ale verte, že to tak nieje :) Má na to copyright tak židne kopírovanie :)

Inak už sa so mnou povozila dosýtosti na Kaitune a v nedelu sme nasmažili Wairou, luxusnú riečku kde sa jazdí svetoznámy Teva extrem race a vodu púštajú len 28 dní v roku. Paráda. Prvé aj druhé dojmy sú úžasné a už chápem čo to je ozajsté creekovanie.. Žiadny stres že človek zostane niedke vo válcoch atď. Nakladačiek na ródeovke už bolo dosť, všetko je tak o 30 procent lahšie.
To bude teprv jazdenie... Tešte sa na poriadne fotky.

See ya

Punk cut

2009-09-12T01:25:00.001-07:00

Tak to prislo :) Musel som chvíľu počkat na nové zamestnanie a až potom sa pustiť do radikálnych zmien. Kiwici hovno vedia čo je to punk tak to tu musím trochu vyučovať...

Here I am...

See ya

Bliss-stick

2009-09-10T03:30:00.000-07:00

Ako som sa už minule natešoval, tunajšie vody ma celkom slušnou náhodou odplavili do miest blízko i ďaleko Taihape, do továrne na sny, kde som si jeden splnil.

Jelikož je po ceste Kaituna tak som sa stavil na dva dni trochu popreháňať starú loďku. Na miesto určenia som dofrčal neskoro v noci, keďže ráno v pondelok som mal začať.

To, že to bude malebná šopa som vedel, ale že tam bude tak neskutočne nádherne ma teda nenapadlo. Malá drevená kôlňa, ktorú som na prekvapenie našiel v pondelok ráno opustenú, úplne otvorenú, včetne officu, proste dosť nepochopitelné stavy. Totálna divočina, nikde nič len les a pastviny pre ovce a najbližšie mesto hrdo nesúce na mape veľkú značku (Taihape) vyzerá ako priemerná dedina s tisícom obyvatieľ je vzdialené 40 min jazdy autom. Inak nič. Nádhera.

Práce bolo nakoniec habadej, robil som všetko možné a očíhal som si asi úplne všetko. Najväčšia prdel bola že som tam bol úplne sám, jelikož tam už len robil jeden z majitelov a jeho žena, ktorí občas odbehli na deň zalyžovať....:)

Poblíž je parádna rieka ale bohužil nemal so mnou kto ísť a na playspotenie po večeroch som nemal náladu, keďže po nociach mrzlo a snežilo sem tam... Novozélandská klasika, pod slnkom je aj v tričku teplo a keď zaleze, jak v Rusku... Spanie s Františkom taky nič moc, proste to neni ono keď mrzne.

Ešte som po večeroch poopravoval starú loďku a vyrobil odplávaný overthruster monstóznych romzmerov, takže paráda. Užil som si 5 dní práce na všetkom možnom v nádhernej krajine, ale bolo toho tak akurát. Ešte v sobotu som tam kvasil keďže vačsinu času bola pec rozhasená, ale nakoniec sme to stihli a v neskorých večrných hodinách som prírastok do rodiny niesol do auta. Všetci ste sa na mňa vysrali a kopec mojich fantasmagórií nebol technicky prevediteľný tak, je loď aká je a úplne ju žerem. Takže žiadne kecy!

Cestou naspäť sa krstilo na Kaitune a som nadšen... Dúfam, že to z časti moje dieťa čosik vydrží a nebude chciet splavovať moc často bezomňa :)

Majte sa fajn

See ya

Couple of last events

2009-09-01T02:46:00.000-07:00

"Neprezevlujem predsa celý Zéland za compom..."Tak táto myšlienka spôsobila tú dlhú pauzu na blogu.
Pohoda tu je čím dej tým väčšia. Skončila sa sezóna kiwi prúnenia tak som si myslel, že budem mať následujúci mesiac pokoj od povinností a poriadne zapádlujem s Charliem a Vendy s ktorými už asi mesiac pařím po tom čo dofrčali z vyzimeného juhu nadržaní na pádlovanie. Docela sme tu splavili pár riečok, takže pohoda. Svoj domček som premenoval na víkendové sídlo, aj keď neviem prečo, jelikož tam niesom cez týždeň ale už vôbec nie o víkendu. Naplno využívam Františkove možnosti, a je to paráda. Zrovna kempujem poblíž Kaituny, jelikož smerujem na juh niekam do okolia Taihape kde by som mal nájsť totálne odrezánú od sveta fabriku svetovej kajakárskej značky Bliss-stick. Tam strávim najbližší týždeň, ktorým si odpracujem väčšinu zo svojej novej loďky. Už sa neviem dočkať až si tam omakám výrobu a urobím svoju loď. Dúfam že ma nenechajú len čistiť hajzle a zametať dielňu... Vôbec sa neviem rozhodnúť nad farebným návrhom môjho budúceho miláčika, takže uvítam hocijakú pomoc..
Tvorivosti sa medze nekladú, len fialovú a rúžovú odmietam :)

Tu je trocha fotiek z poslednej doby:

Toto sme potkali pri prvej z dlhých prenášok na Tawarau. Po rychlej porade sme sa zhodli že na jedenie si pořídíme nejakú inú, jeikož tejto trčala ešte pupočná šnúra. Chúďa zatúlané, vystrašené sa nám podarilo vrátiť k mame a na olsavu sme to zajedli fazulami...

Charlie na prvej zo zaujímavejších perejí na Tawarau. Inak celkom divná rieka, ktorú najlepšie vystihuje, Flat, mrdka, flat... Totižto dlhé úseky kludnej vody striedali väčšinou zablokováné úseky ktoré sa obchádzali dlhými obnáškami. Nicméne nikto z nás tam predtým nebol, tak sme si užili rieku v zemi nikoho, kde kôli 14km úseku rieky bolo treba autom od startu na konec natočiť dobrých 80km, dostatok vypečených dvoj až troj metrových dropíkov. Splav sme zakončili hodinovým výlezom z kanonu za úplnej tmy, ktorá nas zastihla asi 2 zatáčky pred koncom. no kto to mohol tušiť .. Viac ako na 2 metre nebolo vidieť nič a za takých podmienok by sa prvé splavy asi dávať nemali. Ešte mi aj niekam do tmy odplával overthruster..

Riečka Rangitaiki a perej Jeff´s Joy. Celkom dlhá perejka začínjúca mohutným válcom a končica týmto slajdom. Celkom som sa obával, že ma válec zožerie a slajd si dám bez kajaku ale nakoniec v pohode.

Vendy sa síce na začiatu perejky mračila, ale na konci to bo už len úsmev :)

Stará známa, Tutia falls na Kaitune...

Po vydarenom prejazde si bolo treba trochu zahulákať a ukázať kto je tu šéf. Hneď ďalší run som dostal pekne na prdel...

Jediné miesto na rieke kde si môžem vynahradiť to trápenie s ródeovkou

Charlie mastí poslenú perej na riečke Waitawheta. Vymazlený prítok K- gorgea, ktorý sme moc nehceli ísť lebo v uzavretom kaňone sa toho viac nedalo ako dalo prehladnuť,boli sme len dvaja, veľa vody a veľa divných rečí od ľudí okolo. Hneď na začiatku obhiadky sme hodili reč so slušne dokaličeným típkom, čo rozsekal pádlo a potom aj seba. Náhoda chcela, že sme potkali kluky z Aucklandu, ktorí si to chceli dať ešte jednou( parta od toho dokaličeného típka) Sice som bol po tom čo mi už tretí človek hovoril, že to neni na ródeovku solídne vybátý, ale nakoniec sme naskákali do hydra a užili si zatiaľ najlepší paddling na Zélande. Kopce dropov a hlavne kluci to už znali, tak sme sa nestihli moc stresovať, pretože zastávky sa obmedzili tak akaurát na porady typu: Pojdeš do ľava, tam boofneš válec, potom sa skloň pod ten padnutý strom, tam bude další skok a pak sleduj prúd.. atď...

Ten víkend mal aj K gorge vody viac než dosť, tak sa mi vyplnilo to prianie o väčšiu vodu a naozaj to bolo tentokrát super a bez pripomienok

Veľké veci tu striedajú ešte väčšie, ale až na jedno miesto je to celkom hodná riečka.

Majte sa doma všetci fajn a jelikož už zarezávam v Bliss-sticku tak mi asi design poradiť nestihnete, tak držte aspoň palce nech nevytvorím nejakú príšeru :)

See ya

Karangahake gorge

2009-07-23T01:20:00.000-07:00

Po vodácky K gorge(roklina). Tento skalp si velice cenním, lebo táto riečka sa dá ísť len keď v okolí v kuse prší (hodne prší) dva a viacej dní. Náhodou nám to vyšlo na víkend takže paráda.

Jedná sa o kratučký úsek (tak 2 kiláky) celkom výživnej pádlovačky ww4 miestami s pluskom. Chrakterom, kamenistá rieka s obrovskými balvanmi a obrovskými válcami :) O zábavu sa postaralo kopec technických miest, kde išlo o to vyhnúť sa strašidelným veciam. Dali sme si to celkom 3 krát v zložení Greg, Darrin, Zane a ja za mohutnej podpory kočiek Margarete a Sheree, ktoré pre tento krát radšej zvolili len supporting. Bohužial som debil a nevzal som náhradné baterky do fotáku ktorý klakol po desitich minutách. Takže toto je niečo málo z prvého runu.

Zane smaží v pohode celkom zlé miesto.

Zato Darrin obľubuje hlavne túto polohu. Skúsim mu navrhnúť potápanie :)

2nd run sa k nám pridal ešte príchodivší Josh a hneď bolo veselšie :) Sranda pozorovať dve lode ako sa melú v jednom valci. Mno pro kluky to asi moc prdel nebola, Josh vyliezol hned na prvý kameň zato Darrin splavil celkom slušný úsek končiaci strašidelným válcom "Big Bertha" ktorý je taký nevyysoký skok ale s dosť veľkým vývariskom. Tam dostal nakladačku ako sa patrí, kedže ho to 3 krát natiahlo späť nech si viac užije. Mno ale nakoniec celkom v poho, skončil na kameni v strede rieky zatiaľ čo loď si stále užívala vo válci.

Pak som zahviezdil ja, kedže som upaloval za Darrinom a nejak som sa pomýlil a že zrovna idem boofovať Big Berthu som zistil asi tak sekundu pred finálnym odrazom. Mno ale napohou, ako by tam ani nebola...No nepochvál sa ked to nemá kto urobiť :) Nakoniec sa nám podarilo všetko vyloviť a aj Darrin sa prebojoval asi po dvdsiatich minutách zo stredu rieky na breh.

Takže super popádlovnie na vzácnej rieke. Keby bolo o malinko viac vody, nič by k dokonlosti nechýbalo. Opravdu super riečka kde jedna perej ešte nekončí a už pádlujete v druhej.

Potom som sa klasicky nechal ukecat a namiesto cesty domov a nedelňajšej práce som zvolil smer Hamilton na narodeninovú párty Mararete. No, bolo to mohutné. Ráno, keď sme zistili kto je kto sme dali dalších 100 kilákov do Rotoruy na Kaitunu, kde bol celkom super stav. Ale náš stav nebol až tak super, tak sme si dali len jednu jazdu a upalovali sa regenerovať po vydarenom víkende.

Ahoj

Miloš

Waihohonu, Mohaka & free time

2009-07-15T04:10:00.000-07:00

Už dlho som nepísal kde sa tu poflakujem a čo tu vo voľnom čase robím, tak to teda napravím. Nečakane je to hlavne voda vodenka...Sľuboval som článok o svojej práci, teda otročine... ale je to fakt peklo, nechce sa mi na to myslieť ešte aj doma.. stačí, že za 7 hodín som na plantáži zas... je to fakt hardcore.. Takže o tom až niekedy keď sa s tým psychicky vyrovnám.

Krajina, krajina a ešte raz krajina... to je pre mňa stále niečo nepochopitelné. Či už na vode, alebo len cestou do práce... pořád s otvorenou držkou... Naviac mi naživo tie trávnaté, ovcami ožužlané kopce nekutočne pripomínajú kopečky z modelových železnic z detstva :)

Tento strom som proste nepochopil.

No v podstate všetci sa ma pýtajú ako sa tu mám sám a či sa nudím, v podstate opak je pravdou..tento článok som chcel napísať pred dvomi týždnami... Stále sa niečo deje a ked sa nedeje tak som totálne KO z práce že na to proste nevidím. Tak v prvom rade každý víkend trávim niekde na vode, občas tažsie občas ľahšie, občas to samé. Zatiaľ mi moc štastie nepraje, keď už som bol 2 krát v Taupo, kde je fajn (jediná tu) vlna a hneď vedľa legendárne Huka falls. Nechápem to.. na jednej rieke sú dve priehrady a pod jednou vlna, na tu púštali málo vody a zároveň z tej druhej púštali omnoho viacej vody toľko že na Huka som si mohol tak akurát zahúkať...

Toto sú tu celkom obúbené Jet Boats ktoré majú nesutočný výkon a zatiaľ čo my sme márne v daždi smutne na brehu dve hodiny čakali na lepšiu vodu, tak sa cez Fulljames prehánali Japončíci (alebo nejaká tá ich odnož) hore prúdom, dole prúdom, preskakovali vlny a neviem čo všetko.. pekné spestrenie. Akúrát sú fakt dosť rýchli, tak ked počujete niečo ako motorku v diaľke, treba na všeto zabudnúť a hooodne rychle prifrčať k brehu vytrepať neoprén.

Mr. Mount Ruapehu skrz lake Taupo (ta modrá to neni ani tak nevyvážená biela ako tak proste ráno bolo modro :) )

Inak tu tak každý volný večer jamujeme s kámošom Marcusom ktorý tu býva asi 200m daleko. On mastí na bicie, basu a má kopce gitár. Tak som si jednu požičal a prehodil struny aby som mohol imitovat Jimmiho Hendrixa... Takže paráda, je tu kopec rock people a každý druhý tu na niečo hrá. Jeden víkend som odložil pádlo a s Marcusom spáchal trip do Hamiltonu. Čo budem rozprávať, bolo to velké.. Celé dny sme vyhrávali a liali do seba pivo strašidelným spôsobom, aby sme to všetko mohli vyskotačiť na nejakom punkovo-metalovom koncerte, čo bol v jedom bare za free. Celkom práda, lebo tu v každom pube namiesto diskotéky, smaží nejká živá kapelka najlepšie rockové hity. Proste skoro ako doma :) Celkom si to tu uživam. Akurát ma neskutočne nasrali tamojší vyhadzovači, ktorý sú tu teda pred každým podnikom, jelikož som z pádnych dôvodov mal topánky bez šnúrok, tak ma proste nepustili dovnútra. Nejaké apelovanie na to ,že to je moj styl aka Run D.M.C absolútne bez úspechu. Ono čo sa diviť, ked sa rozprávate so svalmi namiesto s mozgom... Potom sa inde nepáčila moja mikina s kapucou a musel som si ju vyzliecť. Skončilo to tak že druhý deň mi Marcus podal svoje boty, na obuj si toto.. Pozerám vo co mu de, jelikož už som si vyplietol nový prádnicý vzor zo šnúrok. Tak som sa dozvedel že v mojich skejtácych topánkach by ma tam stejne nepustili..(a to nebol jeden podnik ale asi 3 a obyčajné knajpy) No proste peklo... Viac ako homeless som sa necítil ani na výške keď som nemal 4 dni čo do huby...
Ešte jedna vec ma tu dostala, a vravel som si keby som to vedel predom či sa sem tak pohrniem. A to, že sa tu o 03:00 zavrú všetky podniky a už vám proste nenalejú ani keď máte 190, dlhé blond a no. 4 ... Jak za Pinocheta... V meste je zrazu tak 4krát toľko ľudí ako cez den a zohnať taxíka? nie.. No teda sú dve možnosti ako ostať dhšie, a to kasíno, kde vás po tretej nechajú akurát dohádzať zvyšné drobásky a potom striptízovej bar, kde nechápem prečo zrovna len striptíz može mať povolenie, ale zábava pokračuje do rána, pivo tečie prúdom...Mno možete hádať ktorú možnsť sme zvolili... Celkom zábava, look jak z Déčkového amerického hororu, ale pivo bolo v poho a navíc rovnako drahé ako kdekoľvek inde. Najviac ma dostal jeden típek, ktorý nemohol mať nad 16 a tým "hokám" nacpal do noavičiek rozhodne viac ako moja týždenná výplata :) ach ta dnešná mládež... :)

No ale naspäť k vode...
Klasické nudné poobedie - zmrznutý na pláži... Keď sú solidné vlny, práca čaká. Ale nieje to žiadna výhra, toto boli podla predpovede 11 feetov(niečo nad 3 metre), ale nevydržalo to ani pol hodinu a pod tento stav nemá s kajakom cenu sa tam vobec o niečo pokúšať. Na takúto loď je to pomalé a málo strmé. Nie že by som sa nezabavil, ale na opravdu poriadne fríštajlové pojzdenie a nakladačky na mori ešte len čakám.
Zato na Kaitune je o zábavu postarané pokaždé. Som tam už viac ako doma, len teraz je docela veľa vody na moju loďku, tak docela často dostanem nakladačku pod nejakým skokom. Ale zatiaľ som všetko vybojoval a som tu za kajakára a nie za plavca. klop klop. :) Tu zrovna smažím 7 metrový dropík Tutea falls.

Darrinove momentky, to druhé je Okere falls, kde sme teraz naposledy ratovali kamarátku, Sheree ktorú to nie a nie vypluť, naviac hneď pod tým je další skok, tak z toho bolo vymazlené plávanie, ale všetko nakoniec s úsmevom, Kaituna je hodná riečka a Shereenin prvosplav sme v pohode dokončili.
Tradičné zakončenie Kaituny prebieha poriadnym prepraním v celkom solidnom playspote.

Mno konečne som sa dopracoval k tomu čo je v nadpise :) Minulý víkend sme teda znova vyrazili smer Taupo a dalej na juh. Celkom peklo lebo v piatok sme s Marcusom pretiahli bearjam a pomer hodín v posteli a v aute bol 3:4. Mno v sobotu sme si dali Mohaku čo keď som videl tak som ľutoval, že som nezostal regenerovať, lebo to bolo jak vyžehlená Belá - mno trojka s hóódně odretými ušami.Zato okolie bolo uplne nádherné, jelikož som sa poprvé dostal k nejakým väčším kopcom. Škoda že bola tak strašidelná kosa a fúkalo, že som to chcel po 10 minutách zabaliť, naviac v mojej lodi kde nemám šancu pohnúť ani len s prstom na nohe sa to staré známe hýbať a rozprúdiť krv docela blbě predvádzalo. No bolo to skôr za trest... Všetko napravila jedna vec, a to termálne kúpalisko. Teda kúplisko, skor taká vačšia vaňa, ale so srašidelne teplou vodou. Naviac, to bolo na prudkej stráni asi 200metrov nad riekou, proste parádička. super pohľady ale bez fotáku sa tažko fotí. Takéto free termálne pramene sú tu na každom kroku, čo dadávať...

Čo sa nedialo na vode sme dobehli na masivní párty v miestnom backpackery v Taupo. Ráno to malo prísť, dôvod prečo som sa tak ďaleko trepal a bol ochotný prežiť to mrznutie na skoro kľudnej vode - Huka falls. Predpoveď (ona je to skôr po-poveď) hlásala krásnych 70 kubíkov čož je v pohode. Po príchode sa nám to nejak nezdá je to celkom hukot vypadá to o dosť inak ako naposledy. Zostali sme len dvaja, ja a Greg a ja som mal rozhodnúť či to pojdeme. Nejak som zabúdal fotiť tak aspoň pre predstavu strejda gúgl požičal...

Je to takovej nie moc dlouhej úsek, ale celkom obtiažny s vodopádom na konci. My sme mali stav ako na tej druhej fotke. Mno, najprv som rozhodol že hej , a jelikož Greg je ten typ že keď pôjdem ja tak to zbucha tiež, tak si odbehol sa trochu vyzvracet od nervov :) Mno asi hodinu som behal okolo, nakoniec sme pokecali o nejakých mrtvých tak som sa šiel pozrieť znovu :). Podla mňa to šlo, akurát to bolo potreba zbúchať bez chyby... a tak sme to nakoniec stopli., že nám to za to nestojí. Hlavne hneď pred skokom sa robila mohutná vlna ktorá občas pulzla a nemuselo sa podariť dať dobrý nájazd. a to nehovorím o pekelenom mieste daľších 15 metrov vyššie. Mno nakoniec sme dobre urobili lebo sme zistili že tam bolo 120 kubíov a to už nieje taká sranda. Takže dvakrát odolala, do tretice sa snáď poddá, budúci víkend viem kam ideme :)

Tak sme sa teda odplazili dalších 100km južnejšie, kde na nás čakala náhrada v podobe riečky Waihohonu. Taká 3,3+ riečka, celkom v poho lebo to boli 3 hodiny sústavného paddlingu v perejkách. Dobre sme sa vyšantili, trochu viac vody a mohla to byť úplná pecka.

Fotiť sa moc nedalo, lebo strašne fúkalo a bola kosa takým spôsobom, že sa nedala odšprickovať loď a nie niečo špekulovať s fotákom. Hell...

Pre Margarete to bola docela skúška, nakoniec to trochu odnieslo narazené rameno...

Takže to boli udalosti posledných dní. Než sa mi toto podarilo ušmatlať už prebehol další z parádych víkendov, ale to až nabudúce...

Majte sa doma čo najlepšie a užívajte leto.

Info pre potulných

2009-07-02T03:58:00.000-07:00

Ako som sa minule dušoval, tak som sa teda rozhodol pokúsiť sa zosumarizovať pár informácií, po väčšinou čo som sa dozvedel ešte pred odchodom a dokonca nejaké čo sa na mňa stihli nalepiť. Pre poriadnych dobrodruhov je to zbytočné, skoro až kontraproduktívne čítanie, ale ľuďom ako ja, posraných zo všetkého nového, by sa toho mohlo dosť hodiť.

Uf, je toho veľa, neviem kde začať :)

Mno v prvom rade v tomto čase je novozélandský dolár (NZD) ± 12KČ. Prepočet na € je že za 1€ dostanete 2,24NZD, ale s týmto som sa nijak k ničomu normálnemu nedopočítal... ešte stále mám bordel v tom koľko euro je veľa a koľko málo..:)

V prvom rade je dôležité pri prílete splňovať pár požiadaviek. Hlavne netreba tahať so sebou žiadne jedlo, lebo ho treba pred kontrolou vyhodiť. Sú tu na to dosť háklivý. A keď si beriete výbavu, ako trekové botky, stan, čokolvek čo bolo v prírode, všetko poriadne vyčistiť, lode, obaly, to samé, žiadne blato. Na toto sú ešte háklivejši..:) Dosť to tu všetko riešia(kde to bolo, čo sa v tom robilo, atď...), tak sa občas hodí toho milého pána trochu ukludniť , že to nikde inde než v EU nebolo, že loď napríklad posledné 3 týždne na vode rozhodne nebola.... Nemá zmysel rozprávať ako dobre sa na tej loďke kajakovalo v Afrike..:) taky by si ju tam mohli nechat, alebo vás poslať domov....

Najprv teda víza a rôzne povolenia, čož je asi to najdôležitejšie. Takže pre Európanov sú v podstate 4 druhy víz s ktorými sa dá rôzne narábať (btw. všetky tieto info sú na stránke www.immigration.got.nz). Za všetko okolo víz sa platí, a nie úplne najmenšie peniaze, tak je dobré nezabudnúť na to pri skladbe rozpočtu tak ako ja...

Visitors permit – 3mesiace, postupne sa dajú predĺžiť ešte o 2x3mesiace (celkovo 9 mesicov). Dostávajú sa priamo pri prílete na letisku. Treba mať splnených pár blbín ako spiatočnú letenku s dátumom do tých 3 mesiacov(ano, potom sa bude rebookovať:) ), dostatočný obnos v hotovosti alebo výpis z účtu (cca 1000NZD na mesiac). Predĺžiť sa dajú kedykoľvek po hocijakých vízach, nemal byť problém ich dostať. Je tam podmienka, že by tu človek nemal byť viac ako rok, tak neviem ako dávajú tieto víza po ročných pracovných. Predĺženie – 130NZD www.immigration.govt.nz/migrant/stream/visit/

TRSE work permit – 4 mesačné pracovné víza oprávňujúce pre zamestnanie vo viticulture a horticulture industries. To znamená prácu v sadoch a na farmách.. proste sezónne práce... Pre Slovákov je to asi jediná šanca ako tu legálne pracovať ak plánujete cestovat a nebyť 2 roky na jednom mieste. Problém je, že aj ten zamestnanec musí mať oprávnenie zamestnávať ľudí s týmito vízami, a má to tak tretina z nich maximálne. Iné open work permit, kde nepotrebujete už mať potvrdenú prácu nedostanete.
www.immigration.govt.nz/migrant/stream/work/hortandvit/trse/

Je potreba vyplniť formulár 1153, poslať spolu s kópiou letenky, fotkami a sú tu hustí, musíte im poslať aj pas na overenie... Poplatok 200NZD
Nicméne, píše sa že vybavenie môže trvať až mesiac, ja so ich mal po troch pracovných dňoch v schránke aj s pasom. Pri posielaní nejakých dokumentov sa opýtajte na pošte ktorá obálka je správna pre úrady a posielanie dokumentov, majú to tu totiž nejako rozdelené, radi poradia.

Working holyday scheme – WSH – bod, kde môžu Slováci akurát nadávať na kvalitu zastúpenia občanov na NZ.. nebudem sa moc rozpisovať Česi vedia a Slováci majú len oči pre plač.. Pracovné víza platné asi pre 30 krajín vrátane ČR. Oprávňujú pre akúkoľvek prácu, píše sa že časovo obmedzenú na 3 mesiace, ale nikto to tu nerieši... Dajú s vybaviť z ČR (na rozdiel od TRSE) poplatok je asi 3000KČ. V reále je to tak, že v každom inzeráte na prácu sú požadované WHS.
http://www.immigration.govt.nz/migrant/stream/work/workingholiday/czechwhs.htm

Obmedzené sú počtom 1200 ks, čo nie je vôbec málo... To je dôvod prečo tu je toľko Čechov a majú sa tu ako prasata v žite a prečo sú tu Slováci na úrovni indiánov z okolitých ostrovov( práca na čierno a istota, že tu človek vydrží do dátumu odletu nula...) Keď som pred dvoma týždňami písal na ambasádu normálny, slušný, oficiálny mail ako je to s WHS pre Slovákov, lebo už pred rokom boli správy, že to bude schválené tak mi ten idiot odpísal až 2 vety plné informácií. „Zial este nie. O zmluve o WHS sa stale rokuje medzi NZ a SR.“ Nič, žiadna slušnosť, pozdrav, žiadny prejav zastupiteľa štátu, proste nič. K*****, 3 roky o tom rokujú... A to im asi ani nevadí, že Slovensko ako jedna z mála „vyspelých“ krajín patrí ku krajinám s vysokým výskytom tuberkulózy, resp. nikto sa nepostaral o to aby bolo zaradené do zoznamu countries with low incidence tuberculosis. Česi tam samozrejme sú, a to že tam sú aj krajiny ako Omán, Porto Rico, Kuba, Dominikánska republika, atď. to dokáže opravdu naplniť pocitom vďaky Ministerstvu zahraničných vecí... Pre Slovákov to znamená, že ak si žiadate o víza ktoré presiahnu 6 mesiacov vášho pobytu na NZ tak musíte zájsť na rontgen pľúc k nejakému NZ maníkovi. Rozhodne to nebude zadarmo... Ak ten rontgen nedodáte tak vám víza alebo predĺženie v žiadnom prípade nedajú.

Work permit – Tu je to trochu zložitejšie, delia sa na trvalé a dočasné, ide o to či si nájdete v zozname na immigration prácu ktorú tu oni potrebujú, resp., či ste oprávnení túto prácu robiť (sestrička, doktor atď.) je tam toho veľa a tieto povolania podstatne vylepšujú možnosť dostať pracovné víza. O tieto víza sa dá požiadať aj s nejakým obyčajným zamestnaním, v zásade sa dávajú na dobu trvania kontraktu. Jedná sa teda o víza pre ľudí čo by tu chceli usadiť, alebo byť dlho na jednom mieste. Ku všetkým týmto vízam je potrebné mať job offer, teda ponuku práce. Je to krute komplikované, pretože zamestnávateľ musí prisľúbiť že vás zoberie a potom bude čakať mesiac a viac či tie víza dostanete či s vami môže počítať. Naviac, on musí predložiť prečo túto prácu nedal žiadnemu kiwikovi ale vám, to sú podmienky ako že musel mať inzerát v miestnych novinách minimálne dva týždne a ďalšie. S tým že sa tu málokto plánuje usadiť na 2 roky len v jednom meste je to teda dosť komplikované, lebo aj oni majú skúsenosti že im všetci nasľubujú ako tam nebudú robiť x rokov a nakoniec to väčšina po chvíli zabalí a ide zas inam.. A aby to nebolo málo, tak aj keď si to všetko náhodou vybavíte, tak teraz tie víza dávať nechcú... Popravde moc ochoty s vybavením víz a pomocou, ktoré by boli lepšie, aké sú možnosti atď. som tu teda nezažil, lepšie povedané žiadnu... (teraz myslím ochoty od úradov)

Ďalšia vec je IRD number. Je potreba pre všetkých kto chcú pracovať legálne. Toto číslo potrebuje každý zamestnávateľ cez neho sa platia dane. O časť z nich je potom možnosť si požiadať k navráteniu. Vybavenie prej 8-10 dní od prijatia, ja som to mal za tri týždne. Je to zadarmo, treba vyplniť formulár IR595 čo nájdete na www.ird.govt.nz a zaniesť na poštu, tam si s tým poradia. Ak chcete hneď niekde hľadať prácu, doporučujem toto spraviť čo najrýchlejšie, väčšina zamestnávateľov chce platné víza a IRD...

No to je k týmto úradničinám ozaj všetko, lebo môj memory space je po tých rokoch drsne obmedzený...

V podstate po prílete, treba zájsť do infa na letisku.. keď som tam dostal informace ja, tak to zvládne každý. Stačí povedať cheep accommodation a rovno si tam môžete zaplatiť noc v tom či onom backpackery... Je to ubytovanie v pokojích pre 7 a viac ludí, Cena na noc je okolo 20-25dolárov. Jelikož tam spíte s hocikým kto príde a zaplatí, tak tam netreba nič moc nechávať, ja som si tam odložil kajak a bol to teda punk, ale nakoniec celkom v poho.. chodiť s ním po meste sa mi moc nechcelo... Inak som ešte jednu noc strávil v kempe v aute, keď som potreboval sprchu a to si vypýtali 10 dolárov na týždeň chceli 50 (spanie v aute). Podnájom je tu tak 90-110dolárov na týždeň.

Auto... V infe alebo v každom backpackery sú aj letáky kde kúpiť auto.. ja som dostal jen jeden. Je to prej známe miesto a je v strede Aucklandu... Backpacker cars, alebo niečo také. Potom je každú nedeľu trh s autami, prej sa tam dá kúpiť auto najlepšie.. neviem, ja som kupoval na tom mieste z letáku ešte v deň príletu, takže pohoda. Mno a potom je kopec www stránok ako:
www.trademe.co.nz
www.seek.co.nz
www.backpackerboard.co.nz/noticeboard/cars-campervans.php
www.turners.co.nz/Pages/Home.aspx

Mno a potom je tu všade kopec takých parkovisiek kde sa nechávajú autá na predaj... Je to klasika, keď už nepotrebujete tak tu vidíte takéto parkovisko plné áut..
Jelikož som mal loď ja som potreboval auto hneď tak som nešpekuloval.. MHD koľko tu stojí to netuším, lebo som toho pol dňa chodil všade peši. Inak je to tu celkom fun, pretože tu všetci chodia autami a to dokonca aj že vzdialenosti 50m a podobne :) podľa hesla športom k trvalej invalidite...

Benzín tu stojí do 1,7 a nafta okolo 1,0-1,1 dolaru, takže celkom pohodka... Za naftové auto sa tu platia poplatky každých nabehaných 3000km. Neviem koľko, Franta rád benzín.
Jedlo tu je na tom obdobne ako u nás, akurát tu neni nič dostať z toho čo potrebuje poriadný tulák. Teda tak cibuľu... Chleba, klobásy, paštiky.. nič ani normálnu slaninu.. ach jaj, mno ale prežiť sa to nejak dá..

Pivo, najzásadnejšia surovina tu je, to je podstatné. A veľa a aj dobré. V hospode stojí póllitrák čapovaného 6 dolárov a viac..nič moc. Tvrdý môžete násobiť tým istým koeficientom..
Mno ale našiel som tu v obchode prvotriednu značku, plechovkové pivo, balenie 18 kusov 4,5decákov za 21 dolárov. Ranfurly, zrovna ho do seba tlačím, ostatne ako každú inú chvíľu.. Sice to u miestnych vzbudzuje minimálne úsmev, ale aspoň mi ho nikto nepije. Nič lacnejšie som nenašiel a dokonca mi to pripomína plechovkového kozla.. Sice boli prvý týždeň trochu problémy, jelikož sa mi zo začiatku nedarilo udržať v sebe ani jedno jediné, ale potom sa to zlepšilo na behanie po každých troch no a tento stav trvá...
Sú tu aj lepšie značky a neni to moc drahé, ale oni tu všetko majú v trojdeckách, a to ma vyslovene irituje, kto pre to má furt chodiť a ladničku stále odmrazovať.

Pre milovníkov vína, od 12 dolárov vám môže kriviť úsmev nejaké miestne akostné kyslé.

Inak celkom veselé to tu je, jelikož si tu musia od každého kto kupuje alkohol a vyzerá pod 25 vyžiadť ID.. takže to čo po mne doma už nikto dobrých 7 rokov nechcel tu je na dennom poriadku. Naviac, milým holkám z obchoďáku nestačil môj EU vodičák ani občanka so všetkými tými EU symbolmi..(To som hrozne zvedavej či ten vodičák bude stačiť policajtom...) No a pas som mal niekde v Hamiltone na úrade, tak som si proste v mojich 25 pivo neodniesol. Chápete to? Taká krivda, viac nasratý som tu asi ešte nebol. Ani nie že by som bol alkoholik, ale nechcelo sa mi ísť na párty za socku bez ničoho...

Mno to je asi tak všetko, keby mal niekto dotaz lebo chcel vedieť niečo presnejšie, tak píšte do komentárov, alebo na majl.

Majte sa pekne a hurá do práce na kiwi.

Waiari

2009-06-25T03:41:00.000-07:00

Ahojte,

tak plodím postupne nejaké kecy ohľadom víz a čo som tu všetko zistil... Ale je to bieda, nejak mi to nejde, bude to chviľku trvať. Tak to teda preložím niečim iným, strašne dôležitým..:)

Mno, v prvom rade už mám mobile net, tak tu budem asi oxidovať celkom často, pohoda...
Pořád som v práci, od rána do večera, a je to celkom pekelná drina, tak neostáva na nič ostatné čas.. ale občas, keď je najhoršie tak sa zbalím o niečo skorej a mastím na more chytať vlny..

Moja oblúbená Papamoa beach, papers hlásali vlny od metra vyššie. Že bude menej ma napadlo, ale že to bude olej.. to ma teda nasralo.. ešteže tam bola tá loď, aspoň bolo na čo kukať. Tak namiesto kajakovania som sedel nasratý na brehu, asponže došiel jeden miestny rybár s pivom trochu poklábosiť.. Inak všetci sa mi tu zdajú relatívne teplí, lebo to ani nejde.. človek si tak sedí, čučí do diaľky a mezi zubami cedí slovensko anglický mix toho najneslušnejšieho a len tak si príde prisadnúť nejakej pán, trochu porapovať o živote., usmiať sa, len tak poklábosiť. Mno skoro ako doma.. A to tu je úplne všade. Ešte dlho mi bude trvať zvyknúť si nekukať cez prsty na všetkých, čo si prídu len tak pokecať a nekryť si chrbát, ehm zadok...

Ale nak už som na mori chytil také meter a niečo vlny, mno bola to paráda.. nejeden eurósky playspot može ticho závidieť. Akurát ma to aj celkom dosť povláčilo aj s kajakom po dne, docela zábava. Ešteže tam je piesok, ten sa dá z nosa pekne vysmrkať. Internet vraví že o vikendu a sem zleze asi dosť surferov so surferkami, jelikož vnky majú byť niečo nad 3,5metra. Už sa tešim, bude to peklo ale tomu sa nedá odolať.

O vikendu som bol klasicky restartovať mozog v sobotu na Kaitune, kde už to mám najeté jak trójsky kannál a v nedelu sme boli riečku Waiari, ktorá mi mimochodom tečie rovno za barákom a chlastám odtiaľ vodu... Je to taká pohodová riečka, celá v uzučkom kaňone hbokom asi 150-200 metrov, celkom neuveritená podívaná. Ani sa to nebudem snažiť opisovať, stejne by ste neuverli :) Fotiť sa tiež moc nedalo, lebo slnko tam moc často nezavíta...

Akurát znáška trvala asi 15minút totálne pekelným terénom, tunajšie lesy, to je niečo nepochopitelné.
Proste totální jungle za ktorú by sa ani Tarzan nemusel stydet všade kam sa pozrete.

No proste, ta rieka má niečo do seba.. voda o niečo čistejšia ako Váh. Bolo nás asi 15, tak splav trval asi 5 hodín a neuveritelne sa to vlieklo. Zozačiatku to bolo niečo ako horný úsek Soče- zablokovaná, zakameňovaná úžlabina ale o pereje nebola núdza a dalej pribudlo vody a taktiež množstvo vodopádikov, skokov atď. Najlepšie miesto, neviem prečo nemám fotky, bol celkom nie najjednoduchší asi 3,5-4 metre vysoký vodopádik. prenáška v kaňone totálne bez možnosti normálne zastavit trvala asi hodinu.. nikomu sa to moc nechcelo ísť, prví dvaja skončili vedľa lode.. Nakoniec sme si to ja, Greg a Darrin sfúkli úplne na pohodu.

Darrin...

...Terry (toho som spomínal minule)...

Takže trip sa vydaril, naviac som to mal asi 2 minuty autom k domu... čo viac si može kajakár želať.. snaď už len nechodiť do práce..

Tu je ešte pár fotiek z playhole na Kaitune za hooodne vysokého stavu. Jo ten druhej tipek to je Greg, a to čo má na sebe to je prosím pekne len tričko.. fakt tu niektore veci nedávam...

Tááákže tak, majte sa doma fajne a tešíme sa na weekend :)

Kaituna

2009-06-10T01:38:00.000-07:00

Konečneeeee!

Ako správny vodák som z možností pre strávenie nedele a odpočinutie od každodenných strastí a starostí nezamestnaného vybral opäť sa pokúsiť nadviazať kontakt s kiwi-kajakármi. Páč som tu inú rieku nepoznal, voľba padla na starú dobrú známu na ktorej som si ešte nezajazdil (fuj, tá štylistika...)
Celý žhavý pristávam s Frantom na záchytnom parkovisku kajakárov a klasika... kosa jak v Rusku a nikde nikto, kto by vedel bližšie určiť čo to mám na streche. Už ma aj trhalo ísť si to v kľude pomaličky sám, ale je cekom fajn, že niesom uplne vymastený a radšej som si šiel pofotiť krajinku a aspoň niečo z rieky. Kombinácia neschopného fotografa a rieky v kaňone bez svetla mi teda moc nepomohla ale tak aspoň niečo ...

Ono to neni moc vidieť, ale tej vody tam neni najmenej a je to celkom hukot.

Tieto neviemčo falls majú mať od vrchu 6 metrov, alebo niečo také. No proste, tešil som sa jak malý chlapec.

Po chvíli zevlovania na parkovisku za chrochtania autorádia a prichádza nádejne vyhlížející VAN, ale bez lode. Nakoniec ku mne dobelhá típek akurát so slovami že je fucking freezing. Čo mu na to asi mám povedať... Zas je to v prdeli, vravím si, ale nakoniec z neho vybúcham, že je kajakár a zachviľu príde celá banda maníkov čo radi studenú. Paráááda.
Akurát som bol zas jedenkrát za blbečka, keďže mi hovorí ostaň tu idem len na záchod, zachviľu som tu. Mno a jak som tam tak stál a pokyvoval že všemu rozumiem , tak mi asi za 10 sekúnd došlo že aj ja by som mohol tak som naštartoval a vypálil za ním. Mno celé sa to tak nejak skĺbilo, že to vypadalo, že nerozumiem absolútne ani slovo... ale nevadí, na toto som si už celkom zvykol:)

No aby som sa vrátil k vode, tak z klukú sa nakoniec vyklubala celkom veľká partička kajakárov všeho druhu. Napríklad taký Terry (najstrší, asi..) vyzerá, že si tunajšie rieky dáva už od druhej svetovej, ale zas podľa toho vyzerájú aj jeho skúsenosti s vodou. Ostatní nejak nevybočujú z klasického priemeru normálnych ľudí čo sa občas radi pritopia. Tak sme sa do toho pustili...

Kaituna je super riečka, taká pólhodinovka. Pre mňa na rozpádlovanie úplne dokonalá. Jej celý splavný úsek je v kaňone, kde je kopec dropíkov a pár vodopádov. Prej WW4, čojaviem do tohto sa moc nevyznám. Ja by som to skôr ohodnotil na fajn troječku s pár úsekmi kde som si poprvé málem nasral, kedže som to šiel len "na oči" s vysvetlením just straight down, maybe litte from left to right a pod.. Každopádne so svojou kratučkou ródeovkou som si to teprve užíval plnými dúškami. Na úpnom konci je už spomínaný super rodeo valec, kde idú úplne všetky triky, teda každy kto čo vie...
Dali sme si to dvakrát, potom už sa ku slovu kosa hodilo asi len strašidelná a vo vetre začaľo omŕzať všetko čo vás napadne. Naviac aj druhá run sa nám nejak menej vydarila.. Najprv Zane zaparkoval pod jedným slušným dropíkom a jelikož som to nevidel a nevedel tak som som ho odtiaľ vyšpuntoval vlasným telom a namiesto neho podostával celkom solidnú nakladačku. Hodiny dobrovolného a hlavne nedobrovolného tréningu v rôznych príšerách na Níle teraz celkom oceňujem, bolo to ako vo vani. Pohoda... Mno a pak sa pri skákaní toho najväčšieho jumpu predviedol opäť Zane, ktorému smolne strhlo špricku. Takže o fun bolo postrané a hlavne teda o zimu :)
Klukúm som hovoril nech mi pošlú nejaké best picture, jelikož tam dosť ludí fotilo. Došlo mi majlom toto.. Čo mám robit?... ale tak aspoň pre ukážku pomer voda - kajak, a naviac som si aspoň zdvihol svoje pošlapné fotografické sebavedomie. Ten červený fľak na prvej fotke som možno aj ja..

Takže parádička úplne najväščia, domov som šiel vyčistený lepšie jak po trojdňovej kalbe. Kluci ma zobrali hneď za svojho, prej je so mnou funny (asi že nič nechápem... majú hovoriť spisovne maníci, potom by sa ukázalo ako dobre neviem po anglicky). Mno už mám ponuky na dalších 5 akcií, tak sa teším že to, že som namiesto 30 kg potrebných vecí zobral so sebou loď, nebol úplne najdementnejší nápad. A trochu tu spoznám pár Novozélandských riek aj cez zimu..
Včera som mal ísť Karangahake George, ale bol som busy. Klasika, celú dobu sa tu človek trasie za prácou a ked príde, tak v tom najnevhodnejšom čase :) Ale to vobec nevadí :) Pracovné povolenie mi prišlo za 3 pracovné dni (stále nechápem) a už aj zarezávam na plantáži :)

Ale o tom až nabudúce, lebo mám taký pocit že najbližšie 4 mesiace (platnosť work permit) asi nebude o čom inom písať. Inak tu až na vcerajšok prší v kuse týždeň, a to celkom huste.. ~110cm zrážok za deň. Tak som z toho celej vlhkej.. a naviac sa nedá plantážničiť ked prší.

Majte sa všetci doma fajne.

Miloš

Rotorua trip & my horse

2009-06-04T03:10:00.000-07:00

V prvom rade by som sa rád omluvil všem, čo si zo mňa kedy robili prdel a volali ma "Majls" (čítaj majlos s poknutým o), jelikož tu mi nikto inak nepovie :) Takže moja omluva, a obdiv nad znalosťami Kiwi-english :) (Tiež by sa mi také hodili..)

No a čo napísať o tom pofľakovaní čo tu zatiaľ predvádzam? Neviem, ale niečo skúsim, stejne mám kopec času. Rozposlal som všetky potrebné formuláre na work permit, a teraz mi neostáva nič, len čakať. Na nejakú lepšiu prácu ako kolem kiwi, zatiaľ možem zabudnúť, no niekde sa začať musí. Uvidím ako časom, zatiaľ je to bieda, aj na prácu na čierno sa tu všetci tvária ako keby to videli len v americkom filme. Zatiaľ najviac sa ponuke na prácu približovalo asi to či si nedám jointa. Takže tak je to tu s prácou. Ale s povolením, čo by malo byť do 10 dní sa môžem schuti pustiť do obdelávania ovoce(nice...), spolu s indiánmi a inými vykukni. Ale lepšie než drátom do oka. Popri tom sa mi snáď podarí nájsť si lepšiu prácu a pak dostať work viza(čo je spíš unreal, ale skúsiť to treba). Rozhodne to tu teda "neni zadarmo".
Cestovať samému v tejto kose sa mi ani moc nechce, ešte som sa nejak nestihol rozkukať a zžiť s prostredím. Na kajakovanie to je také všelijaké. Bol som na Kaitune, ale jelikož je na tunajšie pomery zima, tak sa domácim moc nechce(prej tu už dlho takáto zima nebola v noci pekných -3 a tak..) tak som tam nikoho nestretol, a samému poprvé na cudzej rieke v kaňone so 7 metrovými skokmi, to sa mi teda vôbec nechcelo. Ale našiel som tam pekný playspot, tak som si zasmažil niekoľkohodinové rodeo. Akurát sa z toho spamätávam a bol som na veľmi dlho z kajakovania vyliečený, ale už ma to trhá opäť(vysušiť veci v aute mi trvalo 3 dni, ale už sú pripravené :) ). Určite sa tam pôjdem v najbližších dňoch pozrieť a dúfam, že už stretnem, niekoho z tej početnej vyhlásenej kajakárskej kiwi komunity. Fotky ovšemže niesu, na to aby som sa pri kajakovaní aj fotil budem musieť ešte čo to potrénovať :)

No Kaituna je u mestečka Rotorua, tam som strávil pár dní, dúfal som, ako mi bolo povedané, že v nejakom miestnom jobs centre mi určite poradia ohľadom víz a práce a možností a tak. Hovno mi poradili, ale boli aspoň milí. Dnes, vlastne na prekvapenie až teraz bol na mňa niekto hnusný. A to hneď 2 krát. Jednu paní, z jednej "istej" práce rozdýchavam už asi 10tu hodinu...Svině! Čo som nejaký fucking gipsy? Ešte sa ma aj bude pýtať či som v poriadku, krava... Ak ma to neprejde pojdem jej asi očúrať office. Ale inak ľudia tu, to je asi ešte lepšie ako táto prekrásna krajina. Všetci sa usmievajú a snažia pomôcť i tomu najväčšiemu nechápavému blbečkovi. Tu musím verejne poďakovať rodinke Williamson, rodine jedného nemenovaného kamaráta Mareka Zuba, ktorá mi veľmi pomohla, pomáha a som strašne rád, že sú tu poblíž, na druhej strane sveta. Hádam tá ich pomoc nevyjde celá a zmar :)

No v Rotorue som sa poflákal 2 alebo 3 dni, ani neviem. Celkom pekné mestečko, s pekným veľkým jazerom kam by som si šiel určite zablbnúť, nebyť tej všadeprítonej kosy.. chcel som sa tam aj hygienicky ošetriť ale čas som mal len v noci(málo mrzlo, nebolo by to ono...) a ráno, ale to zas bola všade námraza a tá mi stále šepkala, nechaj to tak, ešte moc nesmrdíš.

Toto nie sú fotky priamo z Rotoruy, ale z blízkej dedinky, kam ma to zavialo, keď som sa v noci snažil nájsť útočište. Celkom pohoda, len prvú noc mi celkom trvalo, kým som pochopil, že sa po tej rovnej ceste preháňajú youngsters v nabušených kárach a dávajú si v noci závody. Ma stále trhalo že domáci zavolali policajtov, ale to tu asi fakt nehrozí, tí sa ešte ráno priši opýtať ako sa mi spalo a či mám všetkého dosť.

No a teraz to prichádza. Dovoľte, aby som Vám predstavil Františka.

Nič lepšie ma nenapadlo, bude to proste Franta, od mena popelnice som ustúpil, nechcem ho moc provokovať. Zadná náprava začína nejak klepať a s ochladením priamo úmerne klesá aj radost z radenia, jelikož kým sa to ohreje mám pocit že je vačšia šanca tú šaltpáku zlomiť ako zradiť nejakú rýchlosť. Ale neni to také strašné ako tu prezentujem. Na to čo už Franta najazdil, je to celkom v poho.

Je to Nissan Vannete - 1500 ccm, benzín. Na moje potreby úplne dostačujúce, akurát mam pocit, že žere aj trávu okolo cesty. Neviem, bojím sa to presnejšie skúmať :)

Interiér je úplne super, akurát "druhé poschodie" :) je prinízko na to aby som tam schoval kajak. Tak sa odhodlávam to prerobiť ale nie je moc možností a ani sa mi nechce. Tu sa o kajak na záhradke(vidíte, má to aj záhradku :) čo býva celkom problém zohnať) báť nemusím.

Holky od ktorých som ho kupoval mi nechali komplet výbavu od varičov, bômb, toastovača, jedla, celt stanov, stoličiek, bodysurfov až po všetky kuchynské potreby ktoré ani neviem pomenovať. Pólku som z toho vyhádzal, jelikož som nevedel na čo to je a príbor a taniere pre 15 ľudí fakt voziť nebudem. Akurát si holky asi domov do Kodane berú kopec hrncov, lebo som ani jeden nenašiel...Neviem možno mali radi studenú kuchyňu (to by asi aj vysvetľovalo tú plnú 5 litrovú plynovú flašu).

Miesta je tam naozaj kopec, dokonca aj variť si môžem vnútri. Akurát hneď prvú večeru som vylial komplet po celom aute. Našťastie som socka jedol len nudlovú polievku, takže voda sa vyparila a nudle som vyzametal keď vyschli :) Pohoda.

Takže toľko pre teraz. Momentálne to píšem v pohodlí koženého kresla kempu Holyday park v Te Puke. Zvláštne miestečko pre našinca, ktorý za všetkým menej bielym ako stena vidí cigáňa (veľa peoples z Fiji tu vypadá stejne, skôr horšie:) ). Ale je tu fajn, teplo, sprcha a aj ludia sú fajn (dúfam, že nemám vykrdnuté auto).

Majte sa fajne.

PS: Díky za všetky komenty, hlavne tie povzbudivé :) vždy to moc poteší.

Some news

2009-06-01T04:56:00.000-07:00

Tak som si našiel trochu času popísať zas pár vecí a ukáyať prvé divné fotky :)

Takže, áno toto je moja baggage, tak ako ma šofér vyhodil z autobusu kdesi v Aucklande

Sychravý až upršný Auckland, áno, moc sa mi tam nepáčilo :)

Momentálne sedím v aute na Papamoa beach, což je prej celkom vyhlásená surfarská oblasť. Je to na severovýchod, čiže kukám na pacifik, smerom na starú dobrú ameriku. Je tu dosť fajne, len kosa by mohla ísť niekam inam, lebo začínam premýšľať čo tu vlastne robím. Fúka tu úplne strašidelne, tak pevne verím, že vo vnútrozemí to bude o čosi lepšie, lebo do kajaku som sa teda neodvážil :)

Some pictures from coldly Papamoa

Ako som už písal z Aucklandu som vypadol hneď druhej deň, čo tam, keď som tam nechcel ostávať. Najzaujímavejšie bolo stejne asi iba moje trénovanie šoférovania po ľavej strane... nakoniec celkom v poho, lebo som si dal asi
hodinovku v total zablokovanom meste, kde som sa snažil 2 hoďky zaparkovať. Nakoniec všetko bez accident a už je zo mňa skúsený harcovník. Neni to také strašné ako sa zdá na prvý pohľad, len treba byť stále v pozore. Občas, keď som zamyslený (divné) tak tam prásknem sterače na plné gule, namiesto smerovky na križovatke,(ako mohli aj tie páčky vymeniť, hajzli!), ale jelikož tu skoro stále prší a blinkrami sa tu moc ľudia nezaťažujú, tak z davu skoro vôbec nevybočujem :)
Inak všetko v pohode, však som tu zatiaľ nič ešte neriešil. Pomaly premýšlam kde budem riešiť sprchovanie, lebo na ten outdoor čo som mal v pláne sa už vôbec necítim. Mno snáď sa niečo objaví :)
Zatiaľ najdôležitejšia otázka je asi či nechám autu meno popelnice, alebo premenujem na empty (akože je stále prázdne), uvidím časom, čo bude výstižnejšie. Keď budú foto, trochu sa o autíčku rozpíšem nech sa môžete báť so mnou, či to všetko prežijeme :)
Inak dosť ma štve, že tu nemajú rovnaké názvy obchodov ako v európe, pretože, keď som chcel čosi ako tesco tak na mňa recepční kukala jak na retarda, a keď som jej povedal shopping centre or some big shop with food, tak ma poslala do jakéhosi nóbl obchodáku, kde predávali od predlžovačiek, oblečenia až po plienky asi úplne všetko, ale z jedla tam bol tak regál s kolou a nejaké chipsy.. ach jaj. chleba a chladničku som tu zatím teda nestretol..No, maybe later..
Zajtra idem do Rotoruy asi, poriešit nejakú banku a pár povolení a skúsiť vyzistiť ako to tu je s prácou.. Mno som na to nesmierne zvedavý, pretože dokým nemám prácu niesom úplne najkľudnejší.
Majte sa doma fajne a užívajte horúčavy, mne už tu celkom chýbajú :)

ciaaaao.

1st day - best day

2009-05-29T15:56:00.000-07:00

Caute,
mno tak som zas na nete , a asi dlho nebudm lebo este vcera sa mi podarilo kupit auto.
hmhmm, auto. vypada trochu jak popelnice, noo, je to spis popelnic, le tak pevne verim ze ma doveze kam budem potrebovat...(kde som odvahu na toto tvrdenie zobral to teda netusim)
Takze, prvni den sa vsetko podarilo. uz sa to moze len kazit :)
Idem prec z Aucklandu, pretoze co tu.. a navic sa tu neda nikde parkovat.. tak dufam ze na tom odlehlem sidlisku ten moj vysnivany VANik, co som prezieravo zaparkoval k popelnicim, ze si ho nikto nevsimne, este stale bude :)
A hura niekam do divociny...
Ked vytlacim kabel so spravnejma koncovkama, tak budu aj nejake fotecky :)

ciaaaaaao

Good morning New Zealand

2009-05-05T03:59:00.001-07:00

Tak som zdarne dorazil nadranom do Aucklandu.. po nechutne dlhom lete.. ale nakoniec tu nic neresili a aj s lodkou ma prijali celkom rychlo za svojho. Momentalne sa poflakujem v nejakom backpackery.. a chystam sa na lov nejakeho auticka.. zatim ako po masle (klooop) vsetko.. az je mi to divne.. kde bude zadrhel..
Update-ol by som par rannich foto ale kabel k fotaku ostal v Evrope, tak snad tu maju rovnake USB :)

Majte sa, ked nieco kloudneho vymyslim tak skusim napisat..
Drzte palce nech nekupim nieco ako pocitac naposledy, Dik :)