Rotorua trip & my horse

V prvom rade by som sa rád omluvil všem, čo si zo mňa kedy robili prdel a volali ma "Majls" (čítaj majlos s poknutým o), jelikož tu mi nikto inak nepovie :) Takže moja omluva, a obdiv nad znalosťami Kiwi-english :) (Tiež by sa mi také hodili..)

No a čo napísať o tom pofľakovaní čo tu zatiaľ predvádzam? Neviem, ale niečo skúsim, stejne mám kopec času. Rozposlal som všetky potrebné formuláre na work permit, a teraz mi neostáva nič, len čakať. Na nejakú lepšiu prácu ako kolem kiwi, zatiaľ možem zabudnúť, no niekde sa začať musí. Uvidím ako časom, zatiaľ je to bieda, aj na prácu na čierno sa tu všetci tvária ako keby to videli len v americkom filme. Zatiaľ najviac sa ponuke na prácu približovalo asi to či si nedám jointa. Takže tak je to tu s prácou. Ale s povolením, čo by malo byť do 10 dní sa môžem schuti pustiť do obdelávania ovoce(nice...), spolu s indiánmi a inými vykukni. Ale lepšie než drátom do oka. Popri tom sa mi snáď podarí nájsť si lepšiu prácu a pak dostať work viza(čo je spíš unreal, ale skúsiť to treba). Rozhodne to tu teda "neni zadarmo".
Cestovať samému v tejto kose sa mi ani moc nechce, ešte som sa nejak nestihol rozkukať a zžiť s prostredím. Na kajakovanie to je také všelijaké. Bol som na Kaitune, ale jelikož je na tunajšie pomery zima, tak sa domácim moc nechce(prej tu už dlho takáto zima nebola v noci pekných -3 a tak..) tak som tam nikoho nestretol, a samému poprvé na cudzej rieke v kaňone so 7 metrovými skokmi, to sa mi teda vôbec nechcelo. Ale našiel som tam pekný playspot, tak som si zasmažil niekoľkohodinové rodeo. Akurát sa z toho spamätávam a bol som na veľmi dlho z kajakovania vyliečený, ale už ma to trhá opäť(vysušiť veci v aute mi trvalo 3 dni, ale už sú pripravené :) ). Určite sa tam pôjdem v najbližších dňoch pozrieť a dúfam, že už stretnem, niekoho z tej početnej vyhlásenej kajakárskej kiwi komunity. Fotky ovšemže niesu, na to aby som sa pri kajakovaní aj fotil budem musieť ešte čo to potrénovať :)

No Kaituna je u mestečka Rotorua, tam som strávil pár dní, dúfal som, ako mi bolo povedané, že v nejakom miestnom jobs centre mi určite poradia ohľadom víz a práce a možností a tak. Hovno mi poradili, ale boli aspoň milí. Dnes, vlastne na prekvapenie až teraz bol na mňa niekto hnusný. A to hneď 2 krát. Jednu paní, z jednej "istej" práce rozdýchavam už asi 10tu hodinu...Svině! Čo som nejaký fucking gipsy? Ešte sa ma aj bude pýtať či som v poriadku, krava... Ak ma to neprejde pojdem jej asi očúrať office. Ale inak ľudia tu, to je asi ešte lepšie ako táto prekrásna krajina. Všetci sa usmievajú a snažia pomôcť i tomu najväčšiemu nechápavému blbečkovi. Tu musím verejne poďakovať rodinke Williamson, rodine jedného nemenovaného kamaráta Mareka Zuba, ktorá mi veľmi pomohla, pomáha a som strašne rád, že sú tu poblíž, na druhej strane sveta. Hádam tá ich pomoc nevyjde celá a zmar :)

No v Rotorue som sa poflákal 2 alebo 3 dni, ani neviem. Celkom pekné mestečko, s pekným veľkým jazerom kam by som si šiel určite zablbnúť, nebyť tej všadeprítonej kosy.. chcel som sa tam aj hygienicky ošetriť ale čas som mal len v noci(málo mrzlo, nebolo by to ono...) a ráno, ale to zas bola všade námraza a tá mi stále šepkala, nechaj to tak, ešte moc nesmrdíš.

Toto nie sú fotky priamo z Rotoruy, ale z blízkej dedinky, kam ma to zavialo, keď som sa v noci snažil nájsť útočište. Celkom pohoda, len prvú noc mi celkom trvalo, kým som pochopil, že sa po tej rovnej ceste preháňajú youngsters v nabušených kárach a dávajú si v noci závody. Ma stále trhalo že domáci zavolali policajtov, ale to tu asi fakt nehrozí, tí sa ešte ráno priši opýtať ako sa mi spalo a či mám všetkého dosť.

No a teraz to prichádza. Dovoľte, aby som Vám predstavil Františka.

Nič lepšie ma nenapadlo, bude to proste Franta, od mena popelnice som ustúpil, nechcem ho moc provokovať. Zadná náprava začína nejak klepať a s ochladením priamo úmerne klesá aj radost z radenia, jelikož kým sa to ohreje mám pocit že je vačšia šanca tú šaltpáku zlomiť ako zradiť nejakú rýchlosť. Ale neni to také strašné ako tu prezentujem. Na to čo už Franta najazdil, je to celkom v poho.

Je to Nissan Vannete - 1500 ccm, benzín. Na moje potreby úplne dostačujúce, akurát mam pocit, že žere aj trávu okolo cesty. Neviem, bojím sa to presnejšie skúmať :)

Interiér je úplne super, akurát "druhé poschodie" :) je prinízko na to aby som tam schoval kajak. Tak sa odhodlávam to prerobiť ale nie je moc možností a ani sa mi nechce. Tu sa o kajak na záhradke(vidíte, má to aj záhradku :) čo býva celkom problém zohnať) báť nemusím.

Holky od ktorých som ho kupoval mi nechali komplet výbavu od varičov, bômb, toastovača, jedla, celt stanov, stoličiek, bodysurfov až po všetky kuchynské potreby ktoré ani neviem pomenovať. Pólku som z toho vyhádzal, jelikož som nevedel na čo to je a príbor a taniere pre 15 ľudí fakt voziť nebudem. Akurát si holky asi domov do Kodane berú kopec hrncov, lebo som ani jeden nenašiel...Neviem možno mali radi studenú kuchyňu (to by asi aj vysvetľovalo tú plnú 5 litrovú plynovú flašu).

Miesta je tam naozaj kopec, dokonca aj variť si môžem vnútri. Akurát hneď prvú večeru som vylial komplet po celom aute. Našťastie som socka jedol len nudlovú polievku, takže voda sa vyparila a nudle som vyzametal keď vyschli :) Pohoda.

Takže toľko pre teraz. Momentálne to píšem v pohodlí koženého kresla kempu Holyday park v Te Puke. Zvláštne miestečko pre našinca, ktorý za všetkým menej bielym ako stena vidí cigáňa (veľa peoples z Fiji tu vypadá stejne, skôr horšie:) ). Ale je tu fajn, teplo, sprcha a aj ludia sú fajn (dúfam, že nemám vykrdnuté auto).

Majte sa fajne.

PS: Díky za všetky komenty, hlavne tie povzbudivé :) vždy to moc poteší.