Conclusion of Kiwi mission...


Tak a je to tu.
Ubehlo to rýchlo, ako voda stekajúca záchodovou misou a presne tam to aj skončilo.  Bol to úžasný rok a ďalej sa mi to nechce rozoberať. Dúfam len, že sa mi doma podarí správne národne zapadnúť podľa najnovších noriem.

Well, posledné dni prebiehajú nadmierne dobre, ani som v to nedúfal. Hore je posledná fotka Františka ktorého sa mi podarilo v pohode predať a tým odpadla najväčšia starosť. Zostalo len poriešiť čo s poslednými dvomi týždňami.


Nechcelo sa mi kvasiť na jednom mieste a ani neviem kde by som mohol, tak som si prenajal popelnici no. 2. Pohodička, Franta to neni, ale zas to jazdí :) Najlepšia je na tom zahrádka ktorú som dodal sám. No a k tomu zelenému na aute zas dopomohlo hlavne, že Zuzka odvliekla na Slovensko velkú zelenú a červená mi pred týždňom praskla. Sice som ju hneď opravil ale priviedlo ma to na myšlienku zavolať do Bliss-Sticku  a urobiť si tam novú. Samozrejme takého borca si tam pamätali a tak som sa dostal tam kde som  bol. Zas mám na dopravenie domov dve lode.



Predposledný víkend. Aniwhenua, rieka tak WW0, díky aspoň za ten vodopád. Aj keď. Moc to nevyzerá ale tiekli tam možno aj 2 kubíky, ale skôr menej. Označenie pochcané schody fakt sedelo. Všetka voda sa tlačila do stredu kde to padalo cez dva stupne a človek by sa tam pekne rozsekal. Takže celé umenie bolo prepracovať sa v dosť silnom prúde čo najviac na pravo, čo by samo o sebe nebolo nič divné keby tam nebolo asi 20 cm vody, takže človek mal pádlo vo vode asi z 1/4. No sranda to bola, užili sme si kopec fajn držkopádov a som celkom rád že sa tam nikto nerozsekal.


 Velice šikovne riešené prenášanie. Keď nie človek, aspoň loď.



Terry stajluje pochcané schody číslo 2.


Jeff´s joy na Rangitaiki. O poznanie väčšia zábava, ale tiež zúfalo sucho. Keď som to šiel pred polrokom tak sme mali asi o 30-40 cm vyššiu vodu a to sme brečeli že by to checlo trošku viac. Nicméne, bol to parádny víkend aj so strašidelnou párty ako to už na vode býva. Nasralo, že to končilo dvomi vykradnutými autami, rozflakáné okná, fotáky, peňaženky, nohavičky fuč... Zas sa potvrdilo, čím hloupější sedlák, tím větší brambory, takže moje auto ostalo nedotkuné a jelikož som tam mal úplne všetko čo tu vlastním, tak docela klika...



 Z Bliss-Sticku som rovno utekal na vlnu Full James, kde sa v nedelu konali freestylové preteky. Vlna stála strašne za hovno, ale akcia to bola parádna.


Po dlhej dobe vyšlo počasie, v sobotu sme si aj super pojazdili, niečo nasázeli a odbehli do neďalekého kempu vyrobiť monstrózní DnB párty. Samozrejme to bol highlight pretekov, o tom nikto pri kvalite tamojšej vlny nepochyboval.



Nedelné závody sa niesli v duchu dvoch trikov ktoré sa tam víceméne dajú bez výplachu urobiť. Spin a lavý blunt. Nakoniec jednoznačne najlepšie jazdil a aj zaslúžene vyhral Andy O´Conell skôr známy ako Andy from Bliss-Stick. Ja som si po tom čo som jazdil v sobotu skôr spravil hanbu, ale na to už som v podstate zvyknutý. Potešilo aspoň pár McNasty čo som tam zázrakom vystrúhal, škoda len že to bolo tak 2 hoďky po pretekoch. No nič, bola to paráda, super pojazdeníčko s priateľmi a taktiež moja rozlúčka s týmto úžasným súostrovím, ktorá bola najmä v sobotu opravdu mohutná...

Zostáva len vysušiť veci a v sobotu odletieť.

Teším sa na vás.

Wairoa clip

Nazdarek,

Jelikož mám prd čo na prácu a od rána do večara kajakujem na Kaitune a Wairoe, takže neni moc o čom písať a čo fotiť. TU je aspoň krátky klip z Wairoi, kde sa poflakujeme každú nedelu keď pustia vodu...

Wairoa from Milos Trnka on Vimeo.

see ya

Wairoa extreme weekend


Tak sa to nejak náhodou stalo, že sme sa objavili späť na severe, v miestach kde som tu celú dobu prebýval zrovna v čase  keď sa jazdí Wairoa Extreme Race. Celkom som sa potešil, ono, kto by chcel prísť o možnosť nechať sa dobiť v päťkovej perejke ostatnými závodníkmi.


 

Trio-géjo, ako som nás volal, aneb ja, Greg a Sam. Jelikož tu voda tečie len keď pustí priehrada, nebola možnosť dať si skúšobňu jazdu. Celá rieka je v kaňone a išlo sa štýlom šprint asi 5 minút nad dve najťažšie pereje, kde neni prístup z cesty. Tam sa urobil pavúk a potom sa išlo systémom  kto prvý z troch dobrouzdá do cieľa ten si môže vyniesť kajak a opakovať si to v ďalšom kole.


 

To s tou skúšobňou jazdou štvalo hlavne mňa. Poslednú jazdu som tu mal pred štyrmi mesiacmi a za boha som si nevedel spomenúť na kopec perejí.




No na to, že som to zašiel jak ponocnej tak časovka nebola najhoršia a do prvého kola som dostal celkom jazditelných súperov. Stejně mi to bolo prd platné. Hneď na začiatku som v zovrení dvoch súperov zostal vo valci na mieste, kde by som neveril, že to je možné a dostal tam asi 30 sekundovú nakladačku. No nakladačku.. skôr to držalo tak, že o tom môže môj svěrač posledné dni akurát tak snívať...Nakoniec som hold musel zobrať ako osobnú výhru, že som sa odtiaľ nejako vyslobodil a nemusel komplet trať pred všetkými preplávať, ako sa to podarilo iným. V cieli som mal peknú depku, ukľudnilo ma až, keď som videl že aj Sam Suttonovie (vodáci vedia :) ) kuká smutne s poza foťáka vyradený po prvom kole.
 

Závod to bol nadupaný hustými menami z celého sveta a celkovo, kluci tu na Zélande celkom vedia.


 

Greg stajluje rollercoster. Zamrzí snáď len, že súper si už dáva v cieli druhej párek...



 
 
Tony (holka) o prsa vyhrala holčičky  a som si istý, že bez tej mazáckej kačičky by nemala nárok.
 


Závod to bol parádny, super legrace. Bolo na čo sa pozerať, trať ozaj vymazlená. Dve luxusné pereje a hlavne rollercoaster naskýtal kopec možností ako si rozbiť držku. Až  do konca nebolo isté  kto sa dotkne prvý banneru v cieli, keďže bol umiestnený tak šikovne, že to bola vždy lotéria a dal sa zmazať aj hustý náskok. Ja som si odniesol fajn tričko :) a kopec skúseností na chalanov doma. dúfam :) Jo, ešte sa mi robí pádlo čo som vyhral v tombole, tak nakoniec spokojnosť :) 
 
 
 
Kto umí, ať si preloží...


No a jelikož som chcel aby Zuzka tiež trochu zaštourala do vodáctva, tak som ju ukecal na rafting.

 

No, o ukecávaní nemôže byť ani reč. Keďže je to holka šikovná tak sa do toho bez rečí hodila rovno po hlave. Dlho som premýšľal čo by bolo tak ideálne, nakoniec to padlo práve na Wairou deň po našom závodení.



Voľba to bola dobrá a keď nad tým tak teraz premýšlam tak je to asi najhustejšia rieka ktorá sa komerčne na Zélande raftuje.  Už len názvy perejí ako Mothers nightmare, Devils elbow, Rpllercoaster alebo Waterfall naznačujú...


 

K Zuzke sa ešte pridala Narelle, frajerka kamaráta Darrina, takže paráda. Holky si to náramne užili a my sme si super zapádlovali a porobili fotečky.

Parádny víkend a keďže Zuzke to pár dní na to letelo, tak sme sa už len poflákali trochu na severe. Nabalil som jej jednu z lodí aby toho nemala málo a ja zas veľa :)
No takže naše parádne mesiace cestovania skončili a bola to naozaj pecka. Sám zo sebou by som si tu asi vytrhal všetky vlasy, čo už  vlastne nemám, po tých pár dňoch čo som tu sám :)

No a mne už zbývá len trochu sa poflákať okolo vody predať auto a pomaly sa vrátiť do Slovenskej reality.

See ya


Volanie z divočiny



Haloo, haloo počujeme sa?  Okej, tak teda ďalšie novinky…

 

Zuza si našla nového vodcu. Prej má větší chobot :)
Elephant rocks boli v pohode, akurát zvierat už máme v poslednej dobe celkom dosť. Hlavne v aute... Docela sme si užili pár bezesných nocí s myškami. Najprv sme celú noc vyháňali 4 kusy z auta zatiaľ čo sa  ďalšie snažili dostať dovnútra.. fakt peklo hlavne šoférovať a čakať odkiaľ vyskočí ďalšia a v noci počúvať každé šuchnutie namiesto spánku. Aby toho nebolo málo tak sme už celkom ukludnení po pár dňoch objavili ďalšie dve... Zvládame to statočne a modlíme sa... zo stanu, zo všadiaľ sa to dá vyhnať, ale z obytného auta kde je milión možností na dobrú skrýšu je to skôr nemožné. Snáď už máme domov čistý a žiadna nám nebehá po posteli alebo nehnije niekde v blatníku...


 
Náladu sme si vylepšili v Oamaru, kde sa nám pošťastilo vidieť tučniakov a to hodne z blízka. Z profilu síce vyzerajú ako nájomní vrahovia ale inak je to úplne najrozkošnejšie zviera s parádnym štýlom a ešte parádnejšou hopkajúcou chôdzou.


 

Bohužiaľ hajzlíci, vychádzajú až k večeru na pláž a nesmie sa fotiť s bleskom inak sa zľaknú. takže sme fotili o 206 a podarilo sa nám vytriediť zo stovku aspoň tri takéto...



 Ani sme moc nedúfali, že ich uvidíme, ale to, že sa vyštverali asi 150 metrov vysoko priamo k vyhliadke na útesoch na pol metra od nás, to bola fakt pecka.


 

Burt Munro by sa asi  v hrobe obracal... Parádne kúsky nad ktorými sa každý motokár málem posere hneď vedľa rýľov, fúrikov, zváračiek a iného bordelu. Opravdu krásne a vzácne stroje jedného z najrýchlejších motorkárov na svete nadchnú každého, o to smutnejšie je, že sa ich niekomu podarilo implementovať do obchodu s náradím a domácimi potrebami..



Keď sme frčali okolo najvyššej hory Zélandu Mt.Cooka, (ten vpredu vľavo) tak nám celkom vyšlo počasie a nebol dôvod nezastaviť sa. I keď v týchto horách moc možností pre normálneho turistu neni, aspoň sme si vyšlapali na chatu, ktorú v roku 2003 otváral sám veľký sir Edmund Hillary, prvý pokoritel Everestu:) myslím, že ho tam vyniesli vrtuľníkom. Na tu chatu, nie na Everest :) I keď aj o tom či tam bol sa čo to popolemizovalo.
 
 
 

Klasika, predpoveď sunny and fine dopadla ako dopadla a viditeľnosť bola asi 25 metrov. No dve hodiny ležania na chate sa na koniec oplatili a čo to nám krásky v okolí odhalili.



 
 O to väčší zážitok bola cesta dole, keď sme pod oblačnosťou objavovali o čom sme predtým ani netušili. Parádny deň, ktorý sme zakončili už spomenutými myšami podruhé...


 

Na východe tých možností na pádlovanie moc nieje, tak som neváhal a na radu Charlieho zamieril do raftovej základne u rieky Rangitata. Super, super, všetko super, Lidi, krajina, rieka, počasie. Chalani boli tutoví a zobrali ma ako za svojho.


 

Rieka bola úžasná, v kaňone strašidelné veci. Všetci mali otvorené držky a čumeli...


 

...včetně mňa :)


 

Od Moeraki boulders sme toho moc nečakali, ale celkom sme sa vybláznili...



 ....trochu pomeditovali


 

a ponaťahovali staré kosti usedené z auta.

 

Sealovia to už je evergreen, je ich tu jak hoven. Skoro na každej pláži sa vyvaľujú  majú v paži. Asi najlenivejší tvor. Vrchol je, keď kvôli vám aspoň zdvihne hlavu.


 

Kopec reklamných pútačov ma dokopal trochu si medzi nim zakajakovať a môžem povedať, že tak dosraný nebývam ani na hodne divokej vode :) Ono sa to nezdá ale tie malé bobečky v pozadí na skale, keď pripluli, tak boli veľké skoro ako kajak a človek nevie či sa chcú hrať alebo žrať.  Boli ich tam stovky a keď ku mne 10 plávalo, chcel som aby priši bližšie, ale zároveň som pádloval preč. Oni tak pekne vyskakujú  z vody a keď to jeden spravil 2 metre odo mňa málem mi vybehlo... Ale paráda a asi naj super bolo keď sa proti mne zdvihla vysoká vlna a jeden sa objavil v pene a celú si ju zosurfoval, fakt si to vedia užívať.

Práve sedíme v trajekte a naša južná cesta sa skončila. Snáď bude tak dobre aj na severe.

Majte sa
















 











Hokitika, Kawarau & others




Tak sa opäť hlásime po dlhšej pauze, keďže ono sa to nedá hniť za compom keď je tu tak krásne. Naviac s predstavou, že ďalších 50 rokov stejne nebudeme robiť nič iné. Well, tak aspoň pár fotečiek, nech to môžem rýchlo zavrieť, ísť si trochu zaplávať a čo to sa poopalovať.






Celý som bol nažhavený, keď se sa blížili k tomu mestu. Hokitika, West Coast, jedno z najlepších miest na zemi pre nadržaných kajakárov. Bolo hnusne a stále pršalo, tak som nemohol sfúknuť klasické riečky, ktoré boli v pláne. O to viac som si to všetko vynahradil na mojom prvom Helitripe, na Upper Styx. Jelikož tam nieje moc ciest, skôr žiadne, tak sa naskýtajú 2 možnosti ako sa doplaziť na štart. Odšlapať si to alebo si zaplatiť tohto úžasného komára. Oni  ho síce volajú vrtulník, ale komár mi k tomu pasuje jak riť na šerbel..



No paráda, s komárom do nebies, späť a hneď na úžasnú rieku, ktorá na každom kilometri padala o 40 metrov, čo nám zabezpečilo zábavu na 7 hodín.





Typická "westcoastkovka". Zablokovaný potok, vracáky tak max pre jednoho, krásne dropy, žiadne prestávky a hluché pasáže. Vyflusnutý som bol jak švestka. Totiž to bola jedna z mojích najtahších pádlovačiek, dlhá, problém na probléme a do toho sa pred cudzími kajakármi neukázať ako neschopný kretén, to dá zabrať.




Síce som v Hokitike postretával kopce super ludí a kajakárov, ale nejak nikto neostal na dlhšie a furt som pádloval v podstate s cudzími luďmi, čo proste nieje ono. Pádlovanie na Styxe, Kakapotahi, Totare a iných bolo úžasné, ale vytrvalý dážď ktorý dával možnosť  pádlovať akurát to samé a do toho stále sa doprosovanie novým ľudom, či ma nechcú zobrať nakoniec rozhodlo, že stačilo. Mazali sme na juh, k nechutne turisticky profláknutým ľadovcom Franz Josef a Fox.
Na nich je zaujímavé asi tak nejvíc to, že je to veľká špinavá kopa snehu, ale keďže tu ide až skoro do mora a rovno k ceste, čímž je prístupná aj pre autoturistov, tak z toho kiwíci spravili málem svätú kopu, ktorú keď neuvidíte tak asi ani nechodte domov.




Mňa skôr zaujalo, že tie vydatné dažde, čo nás vyhnali z Hokitiky spravili z potoka čo tečie z Franza Jozefa (ani normálny názov tomu nevymyslia, ach jaj..) celkom slušnú vodnatku. Otázka koľko ľadovcových riek si asi tak splavím okolo Trenčína, už sama o sebe odväzovala kajak, a tak som na nič nečakal, nahodil sa do gala, zaslalomoval s loďou medzi Japoncami a Canonmi a už aj mazal dole prúdom.  Super zážitok, voda sívá jak keď u nás vypustíte kanalizáciu ale zato všade plávali malé kúsky ľadu, ktoré neustále ťukali do lode. Občas, zas kus vačší ako ja aj s ľodou. Perfektné,  moc sa mi samému nechcelo, ale riečka nebola moc obtiažna, len strašne rýchla, veľké vlny a tá kosa. Stálo to za to.





Jó, Copland track.  K tomu neni moc čo. Päť hodín šlapania v daždi. Strach ,že bude problém pri ceste späť prebrodiť rozvodnené potoky. Úžasné hot pooly. Po 2-3 vyvalovacích hodinách dárek v stane, obria krysa  a k tomu zopár malých. Krik, plač, zúfalstvo, bezmoc. Znáte to, ženské :) Spánok, nespánok na lavičke u hot poolov a pohodová cesta späť. Nice one.


 

No, vymenili by ste za toto preplnený kemp s nemeckými autoturistami?  Ohýnek, pohoda, ranné pokoupáničko a hurá na daľší track.




Matukituki valley, je ako každá iná tu, krásna k zblázneniu. Cyklistom sa tu taky páčilo.






Sem sme sa doplazili skoro po siedmich hodinách. Makačka, tracky sú tu trochu iné ako u nás, predsalen v tých našich velhorách trochu odpadá tých 5 hodín šlapania údolím po totélnej rovine, kým sa doplazí k miestu kde sa hory trochu umúdria a pritisknú k sebe. Liverpool hut bola fajn. Najmä po oznámení, že v stane už proste NE! :)



Opičky, opičky? Nie, otužovanie spojené s hygienou :) Za prvé, je to paráda a za druhé, treba nikde odčiniť tú 20 dolárovú pokutu čo sme dostali, keď sme sa sprchovali v kempe a nemali sme predom zaplatené. Pche, správali sa k nám jak k zlodejom :) ešte mi aj povedal, že ľudia zo Slovenska to zvyčajne nerobia, nekradnú. :D Hneď mi bolo jasné, že žiadneho nestretol. Ešte ma aj tak nasral, že keby nebol tak veľký tak mu stopro jednu ubalim, blbec.





Hmm, Kawarau. Najobjemnejšia rieka na Zélande a to znamená aj najväčšie válce a vlny na Zélande.




Citroen Rapid bola fajn. Velký, fákt velký věci. Prezerá sa to z cesty asi 30 metrov nad, a vyzerá to v pohode, keď je človek dole, tak by ste mu tam nestrčili ani zastrúhany vlas.



Veľké vlny a hodně. Nič nenahradí to, keď sa obria vlna zlomí presne v ten najsprávnejší moment a totálne vás zošrotí. S Citroenom bolo kópec srandy.




Aj tak mám najradšej autoturistiku, bez námahy ako v pohádce. Tu je krásne úplne všetko. Až na tých pár vylízaných povýšeneckých farmárov čo nikdy nevideli nič za týmto ostrovom a dokážu poctivo nasrať aj v ten najpohodovejší deň. Zrovna teraz, krásny snečný deň, pláž, jazero, a tak tu zevlujeme a sušíme práve vyprané veci, keď tu dojde partička farmárov vytahovat sa na nás, že sme fucking gipsies či čo. Slama mu trčí z topánok, alé čo, ako sa vraví v jednom vtipe.. kokoti sú na celom svete. Aj na Zélande:)



Tracky v Fiordlandu chcú za každú cenu ukázať že sú niečo viac. Blato až za ušami a to sme chytili asi najsuchšie obdobie v roku.




No, ale nestojí to za to? Caples - Greenstone track.



Sneh v lete proste nasrať nemôže :)






Jó, do rodinného alba:) Vypadám tam jako debil, ale to ostatne na každej fotke a aj v reálu, ani Mildford Sound v pozadí to nezachráni :)

Mám už spocený celý záda tak si ideme trochu zaplávať. Majte sa pekne, užívajte mrazy a nemračte sa :)

See ya