Christmas under Southern Cross

Pomaly, hódně pomaly sa s Františkom (občas do kopca na jedničku) posúvame stále smer juh. Trochu nám sice v Christchurch skolaboval, ale Alanova péče ho zas postavila na kolesá. Sice už nemáme za čo jesť ale aspoň máme v čom bývať a jazdiť :)


Tak sme sa teda s božou pomocou posunuli do oblasti Murchison, prej hlavného mesta whitewater pádlovania na Zélande. To som teda moc nepochopil prečo zrovna toto mesto, v ktorého okolí niesu skoro žiadne poriadne rieky. V podstate som za jedno odpoludnie aj s amíkom Kevinom nasmažil jediné čo stálo trochu za námahu a to Glenroy creek a pár úsekov rieky Buller. Vody bolo trochu viac než je normálne veľa, tak bola aspoň sranda na obrovských vlnách a víroch ktoré dostali pod vodu v pohode celú creekovku aj s Kevinom :) Inak z vodáckeho hľadiska táto oblasť teda žiadna sláva.

Z nudného Murchisonu sme uháňali za Charliem a Vendy, s ktorými sme chceli ešte trochu zapařit pred ich úprkom na Costa Ricu. Zo začiatku to síce vyzeralo, že pred nami skôr utekajú, ale nakoniec sme ich odchytili v Christchurch.

Plán bol ešte trochu popádlovať, ale vyschnuté korytá nás dokopali obzrieť si francúzsky poloostrov Akaora. To je taká ta bradavica na mape u Christchurch :) Nejaké vulkány, zátoky a tak. Celkom do pohody.


Vianoce. Naleštil som pruty a rybárske ego, ale na kapra to bolo málo :) Snáď budúci rok.


Kopce nad Christchurch sú fakt pecka, foto pořízená "zo záchodu".


Aj keď to vypadá jak na smetisku, tak štedrovečerná večera bola fakt bašta. Inak kiwíci sa s výzdobou a celkovo Vianocami moc neserú, až teda na upoteného a umaštěného Santu v kožuchu pri tridsiadkach, ktorý je fakt na nezaplatenie . Jo, inak dárky nemusíte posielať, my si ich doma vyzdvihneme. Samozrejme nemusia byť pod vianočným stromčekom :)



Celkom náhodou sme narazili na fajn jaskyňu, prístupnú aj pre turistov a tak nebolo čo riešiť. Navliekli sme si poriadne termo, pevne zašnurovali pohorky a pripravil som lano, helmu... Pak sme videli nejakú babičku v plavkách a sandálkach, tak sme to zas pekne vyzliekli zobrali len čelovku a hodinová štreka podzemím v asi tak po gule hlbokej a ľadovej vode sa mohla začať.

Castle Hill je jedna z mála bouldrovacích oblastí, tak sme to išli trochu opáčiť.

Ja som nevyliezol nikam...
... a Zuza taktiež nie. Prej to v sukni moc nejde...

Zato na vode to bolo super, ešte chvíľu a pôjdeme spolu nejaký "vajtvoter"

Trochu trekovania a zdvihnúť zadky potrebujeme ako soľ. Na prvý trek sme sa ani nedostali, keďže v národnom parku Arthur´s Pass nemajú mosty. Po strašidelnom daždi bolo brodenie rozvodnených riek pre nás neriešiteľná situácia a po druhej sme sa museli otočiť. Aj tak to bol super zážitok, hlavne pre moju prostatu :)


Druhý trek sme začali o dolinu inde, tak nám to vyšlo až na tretí pokus. Radosť prespávať v horách v takýchto chajdičkách.


Papagája by som vo výške 1900m fakt nečakal. :)



Výstup na Avalanche Peak, pekné výhľady, nádherné hory a prvý ľadovec čo sme stretli.
Paráda. Ešte som nevidel tak rozsiahle hory.

Trocha snehu v "lete" nikdy neuškodí :) Inak leto tu moc neni. V podstate nosíme to najteplejšie oblečenie čo sme vzali. Pod slnkom je fajn, ale keď zalezie tak to rozhodne neni na večerné vysedávanie na terasách pri pivku. Do toho tu v podstate prší rovnako často ako neprší.... No leto sme si predstavovali trochu inak. Ale čo, už sme sa 2 krát po 20 sekúnd kúpali aj v oceáne. :)

Majte sa doma pekne a nezáviďte, málokto by chcel jesť a čuchať 6 litrov šošovice v dvoch dňoch aby neskysla :)

See ya

Heading to south

Tak konečne je to tu! Po nádherných ale aj úmorných mesiacoch na severe sa veci dali do pohybu a konečne môžem od slova holiday odtrhnúť to nechutné working :)

V prvom rade som si v Aucklande vyzdvihol Zuzku, ktorá tu so mnou bude zevliť nasledujúce tri mesiace. Takže totál největší pohodka. Na tieto cestovateľské chvíle som čakal pol roka a som rád, že si ich nemusím užívať sám. Mno, takže sme práskli do bot a už sme len na ceste a stále na opustený juh, s Františkom, ktorý sice občas vyvarí všetku vodu, ale inak je jak zo Švajcu.

Celé sme to super naplánovali, V Aucklande som si v piatok skočil na koncík Pearl Jam, čo bola neskutočná pařba a hóóódně silný zážitok.

V sobotu som si skočil na vyhlásenú surfařskú plážičku Piha, kde boli docela monstrózní vlny, ktoré okrem toho že boli obrovské boi úplne nahovno, ale aj tak sme si s Darrinom dali super šrotky.

Neni to taká prdel, dostať sa tam kde surferi chytajú vlny trvalo pokaždé asi hoďku, ale pak....

...pak to stálo za to. Zrovna po tomto blunte som dostal neskutočnú nakladačku, z ktorej si pamätám akurát, že som mal pocit že si krkom lámem pádlo a loďou zasa chrbát. Nakoniec dopohodky pojazdeníčko a rescue volali len k párečku menej skúsených surferov.

No a v nedeľu ráno dofrčala Zuzka. Takže úplne peckový víkend a odvtedy už len s Františkom brázdime Zéland a vyzerá to, že sa nám slušne darí vyčíhavať byť v správnu dobu na správnom mieste, pretože nám v podstate skoro stále prší :) Toto je prvý kempspot pri opustenej elektrárni na Tongariro river. Odtiaľ sme si odskočili do Tongariro national parku, čož je aktívne sopečné pohorie.

Výšlap na Red Crater, ktorý sme možno našli, možno nie, keďže boli mraky proklatě nízko a hovno vidieť. Každopádne, výhľady úplne nádherné, kopec horúcich potokov, sopečná krajina a to, že vydržalo skoro celej den nechcat, zaručilo parádny zážitok.

Satelitmi sa občas snažím chytať marťanov, alebo aspoň nejaké news z Európy. Dnes som zachytil, že Filcko má skoro 40 procent, keby som sa nevrátil tak sa nečudujte...

Ranný koncert pre Zuzanine kamarátky. Kde asi soudruzi udelali chybu? Pláničkova metóda nejspíš nefuguje. nedostali sme z nich ani deci :)

Tak čo? je lepšie ísť spať do kempu? Bola to prádička, pridal sa k nám aj Roman Tyčka.

Všetku tu parádu som trochu vykompenzoval asi hodinovým nadávaním a odhrabávaním Františka, čo už sa pomaly stáva zabehnutým ranným rituálom :)

Konečne, trajekt na vysnívaný južný ostrov.

Na juhu sme do toho hneď hupsli a frčali do parku Abel Tasman urobiť trojdenný track po pobreží. Fakto to stálo za to, nádherné opustené pláže, krajina a zvieratá.

Obrovské odlivové polia sa dali prekonať len za odlivu, čo znamenalo brzké ranné vstávanie a rýchly krok.

Neni o čom, stálo to za to. Neverili sme, že to je na Zélande možné, ale dokonca nám celé 3 dni nechcalo.

Spanie na plážch, kde jediný kamaráti boli komáre a naše milované sandflies.

Kurvy hnusné! iné meno pre týchto hajzlov nemám. Pár sme ich bez problémov minuli, a iný nás zas nepobrali a celkom solídne napadli. Najprv skočil jeden na Zuzku, čo som sa ešte tlemil od ucha k uchu a pak skočili obaja na mňa, a akože vôbec nie je malý a keby som sa neoháňal a nešprintoval jak drak tak mám ten zobák asi zarazený v mozgu alebo neviem. Hajzel asi sto metrov ma prenasledoval, čo som vôbec nestíhal riešiť čo sa stalo so Zuzanou, ale asi som bol zaujímavejšia korisť. Odteraz, keď len počujeme nejaké hvízdanie, tak sme dosratí a oháňame sa, myslím že sa doma budem báť aj vrabcov. Na viac odvtedy sme toho hajzla stretli na každej pláži kde sme boli.

Nasrávačky, aneb jak si opáliť nohy ako modelka.


Abel Tasman v plnej paráde.



Abel má taky hezký ptáky.

Naspať na put in sme zvolili dopravu boháčov, stopa. Ja som nahodil čisté tričko, Zuza úsmev, vypla hruď a za necelé 4 hoďky sme sa posunuli z jednoho konca sveta o 80 km ďalej do toho, kde sme nechali Františka. Stopárska klasika, prvý nám zastavili Slováci odemigrovaní do Kanady, ktorí predtým stopára ešte nevzali. Típek je z Trenčianskych Teplíc :)

Trip to bol parádny. Odtiaľ sme si odskočili na najsevernejšie miesto ostrova, náhodou sme na pláži objavili asi 40 tuleňov, z čoho sme sa dlho spamätávali. Nádhera, ktorú v zoo fakt nehľadajte.

Mno a my už sme zas úplne inde a stihli sme zažiť a vidiet strašné kvantá vecí ale kto o tom má pořád písať?

See ya soon, určite skorej ako minule :)