Karangahake gorge

Po vodácky K gorge(roklina). Tento skalp si velice cenním, lebo táto riečka sa dá ísť len keď v okolí v kuse prší (hodne prší) dva a viacej dní. Náhodou nám to vyšlo na víkend takže paráda.

Jedná sa o kratučký úsek (tak 2 kiláky) celkom výživnej pádlovačky ww4 miestami s pluskom. Chrakterom, kamenistá rieka s obrovskými balvanmi a obrovskými válcami :) O zábavu sa postaralo kopec technických miest, kde išlo o to vyhnúť sa strašidelným veciam. Dali sme si to celkom 3 krát v zložení Greg, Darrin, Zane a ja za mohutnej podpory kočiek Margarete a Sheree, ktoré pre tento krát radšej zvolili len supporting. Bohužial som debil a nevzal som náhradné baterky do fotáku ktorý klakol po desitich minutách. Takže toto je niečo málo z prvého runu.

Zane smaží v pohode celkom zlé miesto.

Zato Darrin obľubuje hlavne túto polohu. Skúsim mu navrhnúť potápanie :)

2nd run sa k nám pridal ešte príchodivší Josh a hneď bolo veselšie :) Sranda pozorovať dve lode ako sa melú v jednom valci. Mno pro kluky to asi moc prdel nebola, Josh vyliezol hned na prvý kameň zato Darrin splavil celkom slušný úsek končiaci strašidelným válcom "Big Bertha" ktorý je taký nevyysoký skok ale s dosť veľkým vývariskom. Tam dostal nakladačku ako sa patrí, kedže ho to 3 krát natiahlo späť nech si viac užije. Mno ale nakoniec celkom v poho, skončil na kameni v strede rieky zatiaľ čo loď si stále užívala vo válci.

Pak som zahviezdil ja, kedže som upaloval za Darrinom a nejak som sa pomýlil a že zrovna idem boofovať Big Berthu som zistil asi tak sekundu pred finálnym odrazom. Mno ale napohou, ako by tam ani nebola...No nepochvál sa ked to nemá kto urobiť :) Nakoniec sa nám podarilo všetko vyloviť a aj Darrin sa prebojoval asi po dvdsiatich minutách zo stredu rieky na breh.

Takže super popádlovnie na vzácnej rieke. Keby bolo o malinko viac vody, nič by k dokonlosti nechýbalo. Opravdu super riečka kde jedna perej ešte nekončí a už pádlujete v druhej.

Potom som sa klasicky nechal ukecat a namiesto cesty domov a nedelňajšej práce som zvolil smer Hamilton na narodeninovú párty Mararete. No, bolo to mohutné. Ráno, keď sme zistili kto je kto sme dali dalších 100 kilákov do Rotoruy na Kaitunu, kde bol celkom super stav. Ale náš stav nebol až tak super, tak sme si dali len jednu jazdu a upalovali sa regenerovať po vydarenom víkende.

Ahoj

Miloš

Waihohonu, Mohaka & free time

Už dlho som nepísal kde sa tu poflakujem a čo tu vo voľnom čase robím, tak to teda napravím. Nečakane je to hlavne voda vodenka...Sľuboval som článok o svojej práci, teda otročine... ale je to fakt peklo, nechce sa mi na to myslieť ešte aj doma.. stačí, že za 7 hodín som na plantáži zas... je to fakt hardcore.. Takže o tom až niekedy keď sa s tým psychicky vyrovnám.

Krajina, krajina a ešte raz krajina... to je pre mňa stále niečo nepochopitelné. Či už na vode, alebo len cestou do práce... pořád s otvorenou držkou... Naviac mi naživo tie trávnaté, ovcami ožužlané kopce nekutočne pripomínajú kopečky z modelových železnic z detstva :)

Tento strom som proste nepochopil.

No v podstate všetci sa ma pýtajú ako sa tu mám sám a či sa nudím, v podstate opak je pravdou..tento článok som chcel napísať pred dvomi týždnami... Stále sa niečo deje a ked sa nedeje tak som totálne KO z práce že na to proste nevidím. Tak v prvom rade každý víkend trávim niekde na vode, občas tažsie občas ľahšie, občas to samé. Zatiaľ mi moc štastie nepraje, keď už som bol 2 krát v Taupo, kde je fajn (jediná tu) vlna a hneď vedľa legendárne Huka falls. Nechápem to.. na jednej rieke sú dve priehrady a pod jednou vlna, na tu púštali málo vody a zároveň z tej druhej púštali omnoho viacej vody toľko že na Huka som si mohol tak akurát zahúkať...

Toto sú tu celkom obúbené Jet Boats ktoré majú nesutočný výkon a zatiaľ čo my sme márne v daždi smutne na brehu dve hodiny čakali na lepšiu vodu, tak sa cez Fulljames prehánali Japončíci (alebo nejaká tá ich odnož) hore prúdom, dole prúdom, preskakovali vlny a neviem čo všetko.. pekné spestrenie. Akúrát sú fakt dosť rýchli, tak ked počujete niečo ako motorku v diaľke, treba na všeto zabudnúť a hooodne rychle prifrčať k brehu vytrepať neoprén.

Mr. Mount Ruapehu skrz lake Taupo (ta modrá to neni ani tak nevyvážená biela ako tak proste ráno bolo modro :) )

Inak tu tak každý volný večer jamujeme s kámošom Marcusom ktorý tu býva asi 200m daleko. On mastí na bicie, basu a má kopce gitár. Tak som si jednu požičal a prehodil struny aby som mohol imitovat Jimmiho Hendrixa... Takže paráda, je tu kopec rock people a každý druhý tu na niečo hrá. Jeden víkend som odložil pádlo a s Marcusom spáchal trip do Hamiltonu. Čo budem rozprávať, bolo to velké.. Celé dny sme vyhrávali a liali do seba pivo strašidelným spôsobom, aby sme to všetko mohli vyskotačiť na nejakom punkovo-metalovom koncerte, čo bol v jedom bare za free. Celkom práda, lebo tu v každom pube namiesto diskotéky, smaží nejká živá kapelka najlepšie rockové hity. Proste skoro ako doma :) Celkom si to tu uživam. Akurát ma neskutočne nasrali tamojší vyhadzovači, ktorý sú tu teda pred každým podnikom, jelikož som z pádnych dôvodov mal topánky bez šnúrok, tak ma proste nepustili dovnútra. Nejaké apelovanie na to ,že to je moj styl aka Run D.M.C absolútne bez úspechu. Ono čo sa diviť, ked sa rozprávate so svalmi namiesto s mozgom... Potom sa inde nepáčila moja mikina s kapucou a musel som si ju vyzliecť. Skončilo to tak že druhý deň mi Marcus podal svoje boty, na obuj si toto.. Pozerám vo co mu de, jelikož už som si vyplietol nový prádnicý vzor zo šnúrok. Tak som sa dozvedel že v mojich skejtácych topánkach by ma tam stejne nepustili..(a to nebol jeden podnik ale asi 3 a obyčajné knajpy) No proste peklo... Viac ako homeless som sa necítil ani na výške keď som nemal 4 dni čo do huby...
Ešte jedna vec ma tu dostala, a vravel som si keby som to vedel predom či sa sem tak pohrniem. A to, že sa tu o 03:00 zavrú všetky podniky a už vám proste nenalejú ani keď máte 190, dlhé blond a no. 4 ... Jak za Pinocheta... V meste je zrazu tak 4krát toľko ľudí ako cez den a zohnať taxíka? nie.. No teda sú dve možnosti ako ostať dhšie, a to kasíno, kde vás po tretej nechajú akurát dohádzať zvyšné drobásky a potom striptízovej bar, kde nechápem prečo zrovna len striptíz može mať povolenie, ale zábava pokračuje do rána, pivo tečie prúdom...Mno možete hádať ktorú možnsť sme zvolili... Celkom zábava, look jak z Déčkového amerického hororu, ale pivo bolo v poho a navíc rovnako drahé ako kdekoľvek inde. Najviac ma dostal jeden típek, ktorý nemohol mať nad 16 a tým "hokám" nacpal do noavičiek rozhodne viac ako moja týždenná výplata :) ach ta dnešná mládež... :)

No ale naspäť k vode...
Klasické nudné poobedie - zmrznutý na pláži... Keď sú solidné vlny, práca čaká. Ale nieje to žiadna výhra, toto boli podla predpovede 11 feetov(niečo nad 3 metre), ale nevydržalo to ani pol hodinu a pod tento stav nemá s kajakom cenu sa tam vobec o niečo pokúšať. Na takúto loď je to pomalé a málo strmé. Nie že by som sa nezabavil, ale na opravdu poriadne fríštajlové pojzdenie a nakladačky na mori ešte len čakám.
Zato na Kaitune je o zábavu postarané pokaždé. Som tam už viac ako doma, len teraz je docela veľa vody na moju loďku, tak docela často dostanem nakladačku pod nejakým skokom. Ale zatiaľ som všetko vybojoval a som tu za kajakára a nie za plavca. klop klop. :) Tu zrovna smažím 7 metrový dropík Tutea falls.

Darrinove momentky, to druhé je Okere falls, kde sme teraz naposledy ratovali kamarátku, Sheree ktorú to nie a nie vypluť, naviac hneď pod tým je další skok, tak z toho bolo vymazlené plávanie, ale všetko nakoniec s úsmevom, Kaituna je hodná riečka a Shereenin prvosplav sme v pohode dokončili.
Tradičné zakončenie Kaituny prebieha poriadnym prepraním v celkom solidnom playspote.

Mno konečne som sa dopracoval k tomu čo je v nadpise :) Minulý víkend sme teda znova vyrazili smer Taupo a dalej na juh. Celkom peklo lebo v piatok sme s Marcusom pretiahli bearjam a pomer hodín v posteli a v aute bol 3:4. Mno v sobotu sme si dali Mohaku čo keď som videl tak som ľutoval, že som nezostal regenerovať, lebo to bolo jak vyžehlená Belá - mno trojka s hóódně odretými ušami.Zato okolie bolo uplne nádherné, jelikož som sa poprvé dostal k nejakým väčším kopcom. Škoda že bola tak strašidelná kosa a fúkalo, že som to chcel po 10 minutách zabaliť, naviac v mojej lodi kde nemám šancu pohnúť ani len s prstom na nohe sa to staré známe hýbať a rozprúdiť krv docela blbě predvádzalo. No bolo to skôr za trest... Všetko napravila jedna vec, a to termálne kúpalisko. Teda kúplisko, skor taká vačšia vaňa, ale so srašidelne teplou vodou. Naviac, to bolo na prudkej stráni asi 200metrov nad riekou, proste parádička. super pohľady ale bez fotáku sa tažko fotí. Takéto free termálne pramene sú tu na každom kroku, čo dadávať...

Čo sa nedialo na vode sme dobehli na masivní párty v miestnom backpackery v Taupo. Ráno to malo prísť, dôvod prečo som sa tak ďaleko trepal a bol ochotný prežiť to mrznutie na skoro kľudnej vode - Huka falls. Predpoveď (ona je to skôr po-poveď) hlásala krásnych 70 kubíkov čož je v pohode. Po príchode sa nám to nejak nezdá je to celkom hukot vypadá to o dosť inak ako naposledy. Zostali sme len dvaja, ja a Greg a ja som mal rozhodnúť či to pojdeme. Nejak som zabúdal fotiť tak aspoň pre predstavu strejda gúgl požičal...


Je to takovej nie moc dlouhej úsek, ale celkom obtiažny s vodopádom na konci. My sme mali stav ako na tej druhej fotke. Mno, najprv som rozhodol že hej , a jelikož Greg je ten typ že keď pôjdem ja tak to zbucha tiež, tak si odbehol sa trochu vyzvracet od nervov :) Mno asi hodinu som behal okolo, nakoniec sme pokecali o nejakých mrtvých tak som sa šiel pozrieť znovu :). Podla mňa to šlo, akurát to bolo potreba zbúchať bez chyby... a tak sme to nakoniec stopli., že nám to za to nestojí. Hlavne hneď pred skokom sa robila mohutná vlna ktorá občas pulzla a nemuselo sa podariť dať dobrý nájazd. a to nehovorím o pekelenom mieste daľších 15 metrov vyššie. Mno nakoniec sme dobre urobili lebo sme zistili že tam bolo 120 kubíov a to už nieje taká sranda. Takže dvakrát odolala, do tretice sa snáď poddá, budúci víkend viem kam ideme :)



Tak sme sa teda odplazili dalších 100km južnejšie, kde na nás čakala náhrada v podobe riečky Waihohonu. Taká 3,3+ riečka, celkom v poho lebo to boli 3 hodiny sústavného paddlingu v perejkách. Dobre sme sa vyšantili, trochu viac vody a mohla to byť úplná pecka.

Fotiť sa moc nedalo, lebo strašne fúkalo a bola kosa takým spôsobom, že sa nedala odšprickovať loď a nie niečo špekulovať s fotákom. Hell...

Pre Margarete to bola docela skúška, nakoniec to trochu odnieslo narazené rameno...


Takže to boli udalosti posledných dní. Než sa mi toto podarilo ušmatlať už prebehol další z parádych víkendov, ale to až nabudúce...

Majte sa doma čo najlepšie a užívajte leto.

Info pre potulných

Ako som sa minule dušoval, tak som sa teda rozhodol pokúsiť sa zosumarizovať pár informácií, po väčšinou čo som sa dozvedel ešte pred odchodom a dokonca nejaké čo sa na mňa stihli nalepiť. Pre poriadnych dobrodruhov je to zbytočné, skoro až kontraproduktívne čítanie, ale ľuďom ako ja, posraných zo všetkého nového, by sa toho mohlo dosť hodiť.

Uf, je toho veľa, neviem kde začať :)

Mno v prvom rade v tomto čase je novozélandský dolár (NZD) ± 12KČ. Prepočet na € je že za 1€ dostanete 2,24NZD, ale s týmto som sa nijak k ničomu normálnemu nedopočítal... ešte stále mám bordel v tom koľko euro je veľa a koľko málo..:)

V prvom rade je dôležité pri prílete splňovať pár požiadaviek. Hlavne netreba tahať so sebou žiadne jedlo, lebo ho treba pred kontrolou vyhodiť. Sú tu na to dosť háklivý. A keď si beriete výbavu, ako trekové botky, stan, čokolvek čo bolo v prírode, všetko poriadne vyčistiť, lode, obaly, to samé, žiadne blato. Na toto sú ešte háklivejši..:) Dosť to tu všetko riešia(kde to bolo, čo sa v tom robilo, atď...), tak sa občas hodí toho milého pána trochu ukludniť , že to nikde inde než v EU nebolo, že loď napríklad posledné 3 týždne na vode rozhodne nebola.... Nemá zmysel rozprávať ako dobre sa na tej loďke kajakovalo v Afrike..:) taky by si ju tam mohli nechat, alebo vás poslať domov....

Najprv teda víza a rôzne povolenia, čož je asi to najdôležitejšie. Takže pre Európanov sú v podstate 4 druhy víz s ktorými sa dá rôzne narábať (btw. všetky tieto info sú na stránke www.immigration.got.nz). Za všetko okolo víz sa platí, a nie úplne najmenšie peniaze, tak je dobré nezabudnúť na to pri skladbe rozpočtu tak ako ja...

Visitors permit – 3mesiace, postupne sa dajú predĺžiť ešte o 2x3mesiace (celkovo 9 mesicov). Dostávajú sa priamo pri prílete na letisku. Treba mať splnených pár blbín ako spiatočnú letenku s dátumom do tých 3 mesiacov(ano, potom sa bude rebookovať:) ), dostatočný obnos v hotovosti alebo výpis z účtu (cca 1000NZD na mesiac). Predĺžiť sa dajú kedykoľvek po hocijakých vízach, nemal byť problém ich dostať. Je tam podmienka, že by tu človek nemal byť viac ako rok, tak neviem ako dávajú tieto víza po ročných pracovných. Predĺženie – 130NZD www.immigration.govt.nz/migrant/stream/visit/

TRSE work permit – 4 mesačné pracovné víza oprávňujúce pre zamestnanie vo viticulture a horticulture industries. To znamená prácu v sadoch a na farmách.. proste sezónne práce... Pre Slovákov je to asi jediná šanca ako tu legálne pracovať ak plánujete cestovat a nebyť 2 roky na jednom mieste. Problém je, že aj ten zamestnanec musí mať oprávnenie zamestnávať ľudí s týmito vízami, a má to tak tretina z nich maximálne. Iné open work permit, kde nepotrebujete už mať potvrdenú prácu nedostanete.
www.immigration.govt.nz/migrant/stream/work/hortandvit/trse/

Je potreba vyplniť formulár 1153, poslať spolu s kópiou letenky, fotkami a sú tu hustí, musíte im poslať aj pas na overenie... Poplatok 200NZD
Nicméne, píše sa že vybavenie môže trvať až mesiac, ja so ich mal po troch pracovných dňoch v schránke aj s pasom. Pri posielaní nejakých dokumentov sa opýtajte na pošte ktorá obálka je správna pre úrady a posielanie dokumentov, majú to tu totiž nejako rozdelené, radi poradia.

Working holyday scheme – WSH – bod, kde môžu Slováci akurát nadávať na kvalitu zastúpenia občanov na NZ.. nebudem sa moc rozpisovať Česi vedia a Slováci majú len oči pre plač.. Pracovné víza platné asi pre 30 krajín vrátane ČR. Oprávňujú pre akúkoľvek prácu, píše sa že časovo obmedzenú na 3 mesiace, ale nikto to tu nerieši... Dajú s vybaviť z ČR (na rozdiel od TRSE) poplatok je asi 3000KČ. V reále je to tak, že v každom inzeráte na prácu sú požadované WHS.
http://www.immigration.govt.nz/migrant/stream/work/workingholiday/czechwhs.htm

Obmedzené sú počtom 1200 ks, čo nie je vôbec málo... To je dôvod prečo tu je toľko Čechov a majú sa tu ako prasata v žite a prečo sú tu Slováci na úrovni indiánov z okolitých ostrovov( práca na čierno a istota, že tu človek vydrží do dátumu odletu nula...) Keď som pred dvoma týždňami písal na ambasádu normálny, slušný, oficiálny mail ako je to s WHS pre Slovákov, lebo už pred rokom boli správy, že to bude schválené tak mi ten idiot odpísal až 2 vety plné informácií. „Zial este nie. O zmluve o WHS sa stale rokuje medzi NZ a SR.“ Nič, žiadna slušnosť, pozdrav, žiadny prejav zastupiteľa štátu, proste nič. K*****, 3 roky o tom rokujú... A to im asi ani nevadí, že Slovensko ako jedna z mála „vyspelých“ krajín patrí ku krajinám s vysokým výskytom tuberkulózy, resp. nikto sa nepostaral o to aby bolo zaradené do zoznamu countries with low incidence tuberculosis. Česi tam samozrejme sú, a to že tam sú aj krajiny ako Omán, Porto Rico, Kuba, Dominikánska republika, atď. to dokáže opravdu naplniť pocitom vďaky Ministerstvu zahraničných vecí... Pre Slovákov to znamená, že ak si žiadate o víza ktoré presiahnu 6 mesiacov vášho pobytu na NZ tak musíte zájsť na rontgen pľúc k nejakému NZ maníkovi. Rozhodne to nebude zadarmo... Ak ten rontgen nedodáte tak vám víza alebo predĺženie v žiadnom prípade nedajú.

Work permit – Tu je to trochu zložitejšie, delia sa na trvalé a dočasné, ide o to či si nájdete v zozname na immigration prácu ktorú tu oni potrebujú, resp., či ste oprávnení túto prácu robiť (sestrička, doktor atď.) je tam toho veľa a tieto povolania podstatne vylepšujú možnosť dostať pracovné víza. O tieto víza sa dá požiadať aj s nejakým obyčajným zamestnaním, v zásade sa dávajú na dobu trvania kontraktu. Jedná sa teda o víza pre ľudí čo by tu chceli usadiť, alebo byť dlho na jednom mieste. Ku všetkým týmto vízam je potrebné mať job offer, teda ponuku práce. Je to krute komplikované, pretože zamestnávateľ musí prisľúbiť že vás zoberie a potom bude čakať mesiac a viac či tie víza dostanete či s vami môže počítať. Naviac, on musí predložiť prečo túto prácu nedal žiadnemu kiwikovi ale vám, to sú podmienky ako že musel mať inzerát v miestnych novinách minimálne dva týždne a ďalšie. S tým že sa tu málokto plánuje usadiť na 2 roky len v jednom meste je to teda dosť komplikované, lebo aj oni majú skúsenosti že im všetci nasľubujú ako tam nebudú robiť x rokov a nakoniec to väčšina po chvíli zabalí a ide zas inam.. A aby to nebolo málo, tak aj keď si to všetko náhodou vybavíte, tak teraz tie víza dávať nechcú... Popravde moc ochoty s vybavením víz a pomocou, ktoré by boli lepšie, aké sú možnosti atď. som tu teda nezažil, lepšie povedané žiadnu... (teraz myslím ochoty od úradov)

Ďalšia vec je IRD number. Je potreba pre všetkých kto chcú pracovať legálne. Toto číslo potrebuje každý zamestnávateľ cez neho sa platia dane. O časť z nich je potom možnosť si požiadať k navráteniu. Vybavenie prej 8-10 dní od prijatia, ja som to mal za tri týždne. Je to zadarmo, treba vyplniť formulár IR595 čo nájdete na www.ird.govt.nz a zaniesť na poštu, tam si s tým poradia. Ak chcete hneď niekde hľadať prácu, doporučujem toto spraviť čo najrýchlejšie, väčšina zamestnávateľov chce platné víza a IRD...

No to je k týmto úradničinám ozaj všetko, lebo môj memory space je po tých rokoch drsne obmedzený...

V podstate po prílete, treba zájsť do infa na letisku.. keď som tam dostal informace ja, tak to zvládne každý. Stačí povedať cheep accommodation a rovno si tam môžete zaplatiť noc v tom či onom backpackery... Je to ubytovanie v pokojích pre 7 a viac ludí, Cena na noc je okolo 20-25dolárov. Jelikož tam spíte s hocikým kto príde a zaplatí, tak tam netreba nič moc nechávať, ja som si tam odložil kajak a bol to teda punk, ale nakoniec celkom v poho.. chodiť s ním po meste sa mi moc nechcelo... Inak som ešte jednu noc strávil v kempe v aute, keď som potreboval sprchu a to si vypýtali 10 dolárov na týždeň chceli 50 (spanie v aute). Podnájom je tu tak 90-110dolárov na týždeň.

Auto... V infe alebo v každom backpackery sú aj letáky kde kúpiť auto.. ja som dostal jen jeden. Je to prej známe miesto a je v strede Aucklandu... Backpacker cars, alebo niečo také. Potom je každú nedeľu trh s autami, prej sa tam dá kúpiť auto najlepšie.. neviem, ja som kupoval na tom mieste z letáku ešte v deň príletu, takže pohoda. Mno a potom je kopec www stránok ako:
www.trademe.co.nz
www.seek.co.nz
www.backpackerboard.co.nz/noticeboard/cars-campervans.php
www.turners.co.nz/Pages/Home.aspx

Mno a potom je tu všade kopec takých parkovisiek kde sa nechávajú autá na predaj... Je to klasika, keď už nepotrebujete tak tu vidíte takéto parkovisko plné áut..
Jelikož som mal loď ja som potreboval auto hneď tak som nešpekuloval.. MHD koľko tu stojí to netuším, lebo som toho pol dňa chodil všade peši. Inak je to tu celkom fun, pretože tu všetci chodia autami a to dokonca aj že vzdialenosti 50m a podobne :) podľa hesla športom k trvalej invalidite...

Benzín tu stojí do 1,7 a nafta okolo 1,0-1,1 dolaru, takže celkom pohodka... Za naftové auto sa tu platia poplatky každých nabehaných 3000km. Neviem koľko, Franta rád benzín.
Jedlo tu je na tom obdobne ako u nás, akurát tu neni nič dostať z toho čo potrebuje poriadný tulák. Teda tak cibuľu... Chleba, klobásy, paštiky.. nič ani normálnu slaninu.. ach jaj, mno ale prežiť sa to nejak dá..

Pivo, najzásadnejšia surovina tu je, to je podstatné. A veľa a aj dobré. V hospode stojí póllitrák čapovaného 6 dolárov a viac..nič moc. Tvrdý môžete násobiť tým istým koeficientom..
Mno ale našiel som tu v obchode prvotriednu značku, plechovkové pivo, balenie 18 kusov 4,5decákov za 21 dolárov. Ranfurly, zrovna ho do seba tlačím, ostatne ako každú inú chvíľu.. Sice to u miestnych vzbudzuje minimálne úsmev, ale aspoň mi ho nikto nepije. Nič lacnejšie som nenašiel a dokonca mi to pripomína plechovkového kozla.. Sice boli prvý týždeň trochu problémy, jelikož sa mi zo začiatku nedarilo udržať v sebe ani jedno jediné, ale potom sa to zlepšilo na behanie po každých troch no a tento stav trvá...
Sú tu aj lepšie značky a neni to moc drahé, ale oni tu všetko majú v trojdeckách, a to ma vyslovene irituje, kto pre to má furt chodiť a ladničku stále odmrazovať.

Pre milovníkov vína, od 12 dolárov vám môže kriviť úsmev nejaké miestne akostné kyslé.

Inak celkom veselé to tu je, jelikož si tu musia od každého kto kupuje alkohol a vyzerá pod 25 vyžiadť ID.. takže to čo po mne doma už nikto dobrých 7 rokov nechcel tu je na dennom poriadku. Naviac, milým holkám z obchoďáku nestačil môj EU vodičák ani občanka so všetkými tými EU symbolmi..(To som hrozne zvedavej či ten vodičák bude stačiť policajtom...) No a pas som mal niekde v Hamiltone na úrade, tak som si proste v mojich 25 pivo neodniesol. Chápete to? Taká krivda, viac nasratý som tu asi ešte nebol. Ani nie že by som bol alkoholik, ale nechcelo sa mi ísť na párty za socku bez ničoho...


Mno to je asi tak všetko, keby mal niekto dotaz lebo chcel vedieť niečo presnejšie, tak píšte do komentárov, alebo na majl.

Majte sa pekne a hurá do práce na kiwi.