Tak sa to nejak náhodou stalo, že sme sa objavili späť na severe, v miestach kde som tu celú dobu prebýval zrovna v čase keď sa jazdí Wairoa Extreme Race. Celkom som sa potešil, ono, kto by chcel prísť o možnosť nechať sa dobiť v päťkovej perejke ostatnými závodníkmi.
Trio-géjo, ako som nás volal, aneb ja, Greg a Sam. Jelikož tu voda tečie len keď pustí priehrada, nebola možnosť dať si skúšobňu jazdu. Celá rieka je v kaňone a išlo sa štýlom šprint asi 5 minút nad dve najťažšie pereje, kde neni prístup z cesty. Tam sa urobil pavúk a potom sa išlo systémom kto prvý z troch dobrouzdá do cieľa ten si môže vyniesť kajak a opakovať si to v ďalšom kole.
To s tou skúšobňou jazdou štvalo hlavne mňa. Poslednú jazdu som tu mal pred štyrmi mesiacmi a za boha som si nevedel spomenúť na kopec perejí.
No na to, že som to zašiel jak ponocnej tak časovka nebola najhoršia a do prvého kola som dostal celkom jazditelných súperov. Stejně mi to bolo prd platné. Hneď na začiatku som v zovrení dvoch súperov zostal vo valci na mieste, kde by som neveril, že to je možné a dostal tam asi 30 sekundovú nakladačku. No nakladačku.. skôr to držalo tak, že o tom môže môj svěrač posledné dni akurát tak snívať...Nakoniec som hold musel zobrať ako osobnú výhru, že som sa odtiaľ nejako vyslobodil a nemusel komplet trať pred všetkými preplávať, ako sa to podarilo iným. V cieli som mal peknú depku, ukľudnilo ma až, keď som videl že aj Sam Suttonovie (vodáci vedia :) ) kuká smutne s poza foťáka vyradený po prvom kole.
Závod to bol nadupaný hustými menami z celého sveta a celkovo, kluci tu na Zélande celkom vedia.
Greg stajluje rollercoster. Zamrzí snáď len, že súper si už dáva v cieli druhej párek...
Tony (holka) o prsa vyhrala holčičky a som si istý, že bez tej mazáckej kačičky by nemala nárok.
Závod to bol parádny, super legrace. Bolo na čo sa pozerať, trať ozaj vymazlená. Dve luxusné pereje a hlavne rollercoaster naskýtal kopec možností ako si rozbiť držku. Až do konca nebolo isté kto sa dotkne prvý banneru v cieli, keďže bol umiestnený tak šikovne, že to bola vždy lotéria a dal sa zmazať aj hustý náskok. Ja som si odniesol fajn tričko :) a kopec skúseností na chalanov doma. dúfam :) Jo, ešte sa mi robí pádlo čo som vyhral v tombole, tak nakoniec spokojnosť :)
Kto umí, ať si preloží...
No a jelikož som chcel aby Zuzka tiež trochu zaštourala do vodáctva, tak som ju ukecal na rafting.
No, o ukecávaní nemôže byť ani reč. Keďže je to holka šikovná tak sa do toho bez rečí hodila rovno po hlave. Dlho som premýšľal čo by bolo tak ideálne, nakoniec to padlo práve na Wairou deň po našom závodení.
Voľba to bola dobrá a keď nad tým tak teraz premýšlam tak je to asi najhustejšia rieka ktorá sa komerčne na Zélande raftuje. Už len názvy perejí ako Mothers nightmare, Devils elbow, Rpllercoaster alebo Waterfall naznačujú...
K Zuzke sa ešte pridala Narelle, frajerka kamaráta Darrina, takže paráda. Holky si to náramne užili a my sme si super zapádlovali a porobili fotečky.
Parádny víkend a keďže Zuzke to pár dní na to letelo, tak sme sa už len poflákali trochu na severe. Nabalil som jej jednu z lodí aby toho nemala málo a ja zas veľa :)
No takže naše parádne mesiace cestovania skončili a bola to naozaj pecka. Sám zo sebou by som si tu asi vytrhal všetky vlasy, čo už vlastne nemám, po tých pár dňoch čo som tu sám :)
No a mne už zbývá len trochu sa poflákať okolo vody predať auto a pomaly sa vrátiť do Slovenskej reality.
See ya
