Už dlho som nepísal kde sa tu poflakujem a čo tu vo voľnom čase robím, tak to teda napravím. Nečakane je to hlavne voda vodenka...Sľuboval som článok o svojej práci, teda otročine... ale je to fakt peklo, nechce sa mi na to myslieť ešte aj doma.. stačí, že za 7 hodín som na plantáži zas... je to fakt hardcore.. Takže o tom až niekedy keď sa s tým psychicky vyrovnám.
Krajina, krajina a ešte raz krajina... to je pre mňa stále niečo nepochopitelné. Či už na vode, alebo len cestou do práce... pořád s otvorenou držkou... Naviac mi naživo tie trávnaté, ovcami ožužlané kopce nekutočne pripomínajú kopečky z modelových železnic z detstva :)
Tento strom som proste nepochopil.No v podstate všetci sa ma pýtajú ako sa tu mám sám a či sa nudím, v podstate opak je pravdou..tento článok som chcel napísať pred dvomi týždnami... Stále sa niečo deje a ked sa nedeje tak som totálne KO z práce že na to proste nevidím. Tak v prvom rade každý víkend trávim niekde na vode, občas tažsie občas ľahšie, občas to samé. Zatiaľ mi moc štastie nepraje, keď už som bol 2 krát v Taupo, kde je fajn (jediná tu) vlna a hneď vedľa legendárne Huka falls. Nechápem to.. na jednej rieke sú dve priehrady a pod jednou vlna, na tu púštali málo vody a zároveň z tej druhej púštali omnoho viacej vody toľko že na Huka som si mohol tak akurát zahúkať...
Toto sú tu celkom obúbené Jet Boats ktoré majú nesutočný výkon a zatiaľ čo my sme márne v daždi smutne na brehu dve hodiny čakali na lepšiu vodu, tak sa cez Fulljames prehánali Japončíci (alebo nejaká tá ich odnož) hore prúdom, dole prúdom, preskakovali vlny a neviem čo všetko.. pekné spestrenie. Akúrát sú fakt dosť rýchli, tak ked počujete niečo ako motorku v diaľke, treba na všeto zabudnúť a hooodne rychle prifrčať k brehu vytrepať neoprén.
Mr. Mount Ruapehu skrz lake Taupo (ta modrá to neni ani tak nevyvážená biela ako tak proste ráno bolo modro :) )Inak tu tak každý volný večer jamujeme s kámošom Marcusom ktorý tu býva asi 200m daleko. On mastí na bicie, basu a má kopce gitár. Tak som si jednu požičal a prehodil struny aby som mohol imitovat Jimmiho Hendrixa... Takže paráda, je tu kopec rock people a každý druhý tu na niečo hrá. Jeden víkend som odložil pádlo a s Marcusom spáchal trip do Hamiltonu. Čo budem rozprávať, bolo to velké.. Celé dny sme vyhrávali a liali do seba pivo strašidelným spôsobom, aby sme to všetko mohli vyskotačiť na nejakom punkovo-metalovom koncerte, čo bol v jedom bare za free. Celkom práda, lebo tu v každom pube namiesto diskotéky, smaží nejká živá kapelka najlepšie rockové hity. Proste skoro ako doma :) Celkom si to tu uživam. Akurát ma neskutočne nasrali tamojší vyhadzovači, ktorý sú tu teda pred každým podnikom, jelikož som z pádnych dôvodov mal topánky bez šnúrok, tak ma proste nepustili dovnútra. Nejaké apelovanie na to ,že to je moj styl aka Run D.M.C absolútne bez úspechu. Ono čo sa diviť, ked sa rozprávate so svalmi namiesto s mozgom... Potom sa inde nepáčila moja mikina s kapucou a musel som si ju vyzliecť. Skončilo to tak že druhý deň mi Marcus podal svoje boty, na obuj si toto.. Pozerám vo co mu de, jelikož už som si vyplietol nový prádnicý vzor zo šnúrok. Tak som sa dozvedel že v mojich skejtácych topánkach by ma tam stejne nepustili..(a to nebol jeden podnik ale asi 3 a obyčajné knajpy) No proste peklo... Viac ako homeless som sa necítil ani na výške keď som nemal 4 dni čo do huby...
Ešte jedna vec ma tu dostala, a vravel som si keby som to vedel predom či sa sem tak pohrniem. A to, že sa tu o 03:00 zavrú všetky podniky a už vám proste nenalejú ani keď máte 190, dlhé blond a no. 4 ... Jak za Pinocheta... V meste je zrazu tak 4krát toľko ľudí ako cez den a zohnať taxíka? nie.. No teda sú dve možnosti ako ostať dhšie, a to kasíno, kde vás po tretej nechajú akurát dohádzať zvyšné drobásky a potom striptízovej bar, kde nechápem prečo zrovna len striptíz može mať povolenie, ale zábava pokračuje do rána, pivo tečie prúdom...Mno možete hádať ktorú možnsť sme zvolili... Celkom zábava, look jak z Déčkového amerického hororu, ale pivo bolo v poho a navíc rovnako drahé ako kdekoľvek inde. Najviac ma dostal jeden típek, ktorý nemohol mať nad 16 a tým "hokám" nacpal do noavičiek rozhodne viac ako moja týždenná výplata :) ach ta dnešná mládež... :)
No ale naspäť k vode...
Klasické nudné poobedie - zmrznutý na pláži... Keď sú solidné vlny, práca čaká. Ale nieje to žiadna výhra, toto boli podla predpovede 11 feetov(niečo nad 3 metre), ale nevydržalo to ani pol hodinu a pod tento stav nemá s kajakom cenu sa tam vobec o niečo pokúšať. Na takúto loď je to pomalé a málo strmé. Nie že by som sa nezabavil, ale na opravdu poriadne fríštajlové pojzdenie a nakladačky na mori ešte len čakám.
Zato na Kaitune je o zábavu postarané pokaždé. Som tam už viac ako doma, len teraz je docela veľa vody na moju loďku, tak docela často dostanem nakladačku pod nejakým skokom. Ale zatiaľ som všetko vybojoval a som tu za kajakára a nie za plavca. klop klop. :) Tu zrovna smažím 7 metrový dropík Tutea falls.
Darrinove momentky, to druhé je Okere falls, kde sme teraz naposledy ratovali kamarátku, Sheree ktorú to nie a nie vypluť, naviac hneď pod tým je další skok, tak z toho bolo vymazlené plávanie, ale všetko nakoniec s úsmevom, Kaituna je hodná riečka a Shereenin prvosplav sme v pohode dokončili.
Tradičné zakončenie Kaituny prebieha poriadnym prepraním v celkom solidnom playspote.
Mno konečne som sa dopracoval k tomu čo je v nadpise :) Minulý víkend sme teda znova vyrazili smer Taupo a dalej na juh. Celkom peklo lebo v piatok sme s Marcusom pretiahli bearjam a pomer hodín v posteli a v aute bol 3:4. Mno v sobotu sme si dali Mohaku čo keď som videl tak som ľutoval, že som nezostal regenerovať, lebo to bolo jak vyžehlená Belá - mno trojka s hóódně odretými ušami.
Zato okolie bolo uplne nádherné, jelikož som sa poprvé dostal k nejakým väčším kopcom. Škoda že bola tak strašidelná kosa a fúkalo, že som to chcel po 10 minutách zabaliť, naviac v mojej lodi kde nemám šancu pohnúť ani len s prstom na nohe sa to staré známe hýbať a rozprúdiť krv docela blbě predvádzalo. No bolo to skôr za trest... Všetko napravila jedna vec, a to termálne kúpalisko. Teda kúplisko, skor taká vačšia vaňa, ale so srašidelne teplou vodou. Naviac, to bolo na prudkej stráni asi 200metrov nad riekou, proste parádička. super pohľady ale bez fotáku sa tažko fotí. Takéto free termálne pramene sú tu na každom kroku, čo dadávať...
Čo sa nedialo na vode sme dobehli na masivní párty v miestnom backpackery v Taupo. Ráno to malo prísť, dôvod prečo som sa tak ďaleko trepal a bol ochotný prežiť to mrznutie na skoro kľudnej vode - Huka falls. Predpoveď (ona je to skôr po-poveď) hlásala krásnych 70 kubíkov čož je v pohode. Po príchode sa nám to nejak nezdá je to celkom hukot vypadá to o dosť inak ako naposledy. Zostali sme len dvaja, ja a Greg a ja som mal rozhodnúť či to pojdeme. Nejak som zabúdal fotiť tak aspoň pre predstavu strejda gúgl požičal...
Je to takovej nie moc dlouhej úsek, ale celkom obtiažny s vodopádom na konci. My sme mali stav ako na tej druhej fotke. Mno, najprv som rozhodol že hej , a jelikož Greg je ten typ že keď pôjdem ja tak to zbucha tiež, tak si odbehol sa trochu vyzvracet od nervov :) Mno asi hodinu som behal okolo, nakoniec sme pokecali o nejakých mrtvých tak som sa šiel pozrieť znovu :). Podla mňa to šlo, akurát to bolo potreba zbúchať bez chyby... a tak sme to nakoniec stopli., že nám to za to nestojí. Hlavne hneď pred skokom sa robila mohutná vlna ktorá občas pulzla a nemuselo sa podariť dať dobrý nájazd. a to nehovorím o pekelenom mieste daľších 15 metrov vyššie. Mno nakoniec sme dobre urobili lebo sme zistili že tam bolo 120 kubíov a to už nieje taká sranda. Takže dvakrát odolala, do tretice sa snáď poddá, budúci víkend viem kam ideme :)
Tak sme sa teda odplazili dalších 100km južnejšie, kde na nás čakala náhrada v podobe riečky Waihohonu. Taká 3,3+ riečka, celkom v poho lebo to boli 3 hodiny sústavného paddlingu v perejkách. Dobre sme sa vyšantili, trochu viac vody a mohla to byť úplná pecka.
Fotiť sa moc nedalo, lebo strašne fúkalo a bola kosa takým spôsobom, že sa nedala odšprickovať loď a nie niečo špekulovať s fotákom. Hell...
Pre Margarete to bola docela skúška, nakoniec to trochu odnieslo narazené rameno...
Takže to boli udalosti posledných dní. Než sa mi toto podarilo ušmatlať už prebehol další z parádych víkendov, ale to až nabudúce...
Majte sa doma čo najlepšie a užívajte leto.
0 komentářů:
Okomentovat