Pomaly, hódně pomaly sa s Františkom (občas do kopca na jedničku) posúvame stále smer juh. Trochu nám sice v Christchurch skolaboval, ale Alanova péče ho zas postavila na kolesá. Sice už nemáme za čo jesť ale aspoň máme v čom bývať a jazdiť :)
Tak sme sa teda s božou pomocou posunuli do oblasti Murchison, prej hlavného mesta whitewater pádlovania na Zélande. To som teda moc nepochopil prečo zrovna toto mesto, v ktorého okolí niesu skoro žiadne poriadne rieky. V podstate som za jedno odpoludnie aj s amíkom Kevinom nasmažil jediné čo stálo trochu za námahu a to Glenroy creek a pár úsekov rieky Buller. Vody bolo trochu viac než je normálne veľa, tak bola aspoň sranda na obrovských vlnách a víroch ktoré dostali pod vodu v pohode celú creekovku aj s Kevinom :) Inak z vodáckeho hľadiska táto oblasť teda žiadna sláva.
Z nudného Murchisonu sme uháňali za Charliem a Vendy, s ktorými sme chceli ešte trochu zapařit pred ich úprkom na Costa Ricu. Zo začiatku to síce vyzeralo, že pred nami skôr utekajú, ale nakoniec sme ich odchytili v Christchurch.
Plán bol ešte trochu popádlovať, ale vyschnuté korytá nás dokopali obzrieť si francúzsky poloostrov Akaora. To je taká ta bradavica na mape u Christchurch :) Nejaké vulkány, zátoky a tak. Celkom do pohody.
Vianoce. Naleštil som pruty a rybárske ego, ale na kapra to bolo málo :) Snáď budúci rok.
Kopce nad Christchurch sú fakt pecka, foto pořízená "zo záchodu".
Aj keď to vypadá jak na smetisku, tak štedrovečerná večera bola fakt bašta. Inak kiwíci sa s výzdobou a celkovo Vianocami moc neserú, až teda na upoteného a umaštěného Santu v kožuchu pri tridsiadkach, ktorý je fakt na nezaplatenie . Jo, inak dárky nemusíte posielať, my si ich doma vyzdvihneme. Samozrejme nemusia byť pod vianočným stromčekom :)
Celkom náhodou sme narazili na fajn jaskyňu, prístupnú aj pre turistov a tak nebolo čo riešiť. Navliekli sme si poriadne termo, pevne zašnurovali pohorky a pripravil som lano, helmu... Pak sme videli nejakú babičku v plavkách a sandálkach, tak sme to zas pekne vyzliekli zobrali len čelovku a hodinová štreka podzemím v asi tak po gule hlbokej a ľadovej vode sa mohla začať.
Castle Hill je jedna z mála bouldrovacích oblastí, tak sme to išli trochu opáčiť.
Ja som nevyliezol nikam...
... a Zuza taktiež nie. Prej to v sukni moc nejde...
Zato na vode to bolo super, ešte chvíľu a pôjdeme spolu nejaký "vajtvoter"
Trochu trekovania a zdvihnúť zadky potrebujeme ako soľ. Na prvý trek sme sa ani nedostali, keďže v národnom parku Arthur´s Pass nemajú mosty. Po strašidelnom daždi bolo brodenie rozvodnených riek pre nás neriešiteľná situácia a po druhej sme sa museli otočiť. Aj tak to bol super zážitok, hlavne pre moju prostatu :)
Druhý trek sme začali o dolinu inde, tak nám to vyšlo až na tretí pokus. Radosť prespávať v horách v takýchto chajdičkách.
Papagája by som vo výške 1900m fakt nečakal. :)
Výstup na Avalanche Peak, pekné výhľady, nádherné hory a prvý ľadovec čo sme stretli.Paráda. Ešte som nevidel tak rozsiahle hory.
Trocha snehu v "lete" nikdy neuškodí :) Inak leto tu moc neni. V podstate nosíme to najteplejšie oblečenie čo sme vzali. Pod slnkom je fajn, ale keď zalezie tak to rozhodne neni na večerné vysedávanie na terasách pri pivku. Do toho tu v podstate prší rovnako často ako neprší.... No leto sme si predstavovali trochu inak. Ale čo, už sme sa 2 krát po 20 sekúnd kúpali aj v oceáne. :)Majte sa doma pekne a nezáviďte, málokto by chcel jesť a čuchať 6 litrov šošovice v dvoch dňoch aby neskysla :)
See ya
0 komentářů:
Okomentovat