Hokitika, Kawarau & others

Tak sa opäť hlásime po dlhšej pauze, keďže ono sa to nedá hniť za compom keď je tu tak krásne. Naviac s predstavou, že ďalších 50 rokov stejne nebudeme robiť nič iné. Well, tak aspoň pár fotečiek, nech to môžem rýchlo zavrieť, ísť si trochu zaplávať a čo to sa poopalovať.

Celý som bol nažhavený, keď se sa blížili k tomu mestu. Hokitika, West Coast, jedno z najlepších miest na zemi pre nadržaných kajakárov. Bolo hnusne a stále pršalo, tak som nemohol sfúknuť klasické riečky, ktoré boli v pláne. O to viac som si to všetko vynahradil na mojom prvom Helitripe, na Upper Styx. Jelikož tam nieje moc ciest, skôr žiadne, tak sa naskýtajú 2 možnosti ako sa doplaziť na štart. Odšlapať si to alebo si zaplatiť tohto úžasného komára. Oni  ho síce volajú vrtulník, ale komár mi k tomu pasuje jak riť na šerbel..

No paráda, s komárom do nebies, späť a hneď na úžasnú rieku, ktorá na každom kilometri padala o 40 metrov, čo nám zabezpečilo zábavu na 7 hodín.

Typická "westcoastkovka". Zablokovaný potok, vracáky tak max pre jednoho, krásne dropy, žiadne prestávky a hluché pasáže. Vyflusnutý som bol jak švestka. Totiž to bola jedna z mojích najtahších pádlovačiek, dlhá, problém na probléme a do toho sa pred cudzími kajakármi neukázať ako neschopný kretén, to dá zabrať.

Síce som v Hokitike postretával kopce super ludí a kajakárov, ale nejak nikto neostal na dlhšie a furt som pádloval v podstate s cudzími luďmi, čo proste nieje ono. Pádlovanie na Styxe, Kakapotahi, Totare a iných bolo úžasné, ale vytrvalý dážď ktorý dával možnosť  pádlovať akurát to samé a do toho stále sa doprosovanie novým ľudom, či ma nechcú zobrať nakoniec rozhodlo, že stačilo. Mazali sme na juh, k nechutne turisticky profláknutým ľadovcom Franz Josef a Fox.

Na nich je zaujímavé asi tak nejvíc to, že je to veľká špinavá kopa snehu, ale keďže tu ide až skoro do mora a rovno k ceste, čímž je prístupná aj pre autoturistov, tak z toho kiwíci spravili málem svätú kopu, ktorú keď neuvidíte tak asi ani nechodte domov.

Mňa skôr zaujalo, že tie vydatné dažde, čo nás vyhnali z Hokitiky spravili z potoka čo tečie z Franza Jozefa (ani normálny názov tomu nevymyslia, ach jaj..) celkom slušnú vodnatku. Otázka koľko ľadovcových riek si asi tak splavím okolo Trenčína, už sama o sebe odväzovala kajak, a tak som na nič nečakal, nahodil sa do gala, zaslalomoval s loďou medzi Japoncami a Canonmi a už aj mazal dole prúdom.  Super zážitok, voda sívá jak keď u nás vypustíte kanalizáciu ale zato všade plávali malé kúsky ľadu, ktoré neustále ťukali do lode. Občas, zas kus vačší ako ja aj s ľodou. Perfektné,  moc sa mi samému nechcelo, ale riečka nebola moc obtiažna, len strašne rýchla, veľké vlny a tá kosa. Stálo to za to.

Jó, Copland track.  K tomu neni moc čo. Päť hodín šlapania v daždi. Strach ,že bude problém pri ceste späť prebrodiť rozvodnené potoky. Úžasné hot pooly. Po 2-3 vyvalovacích hodinách dárek v stane, obria krysa  a k tomu zopár malých. Krik, plač, zúfalstvo, bezmoc. Znáte to, ženské :) Spánok, nespánok na lavičke u hot poolov a pohodová cesta späť. Nice one.

 

No, vymenili by ste za toto preplnený kemp s nemeckými autoturistami?  Ohýnek, pohoda, ranné pokoupáničko a hurá na daľší track.

Matukituki valley, je ako každá iná tu, krásna k zblázneniu. Cyklistom sa tu taky páčilo.

Sem sme sa doplazili skoro po siedmich hodinách. Makačka, tracky sú tu trochu iné ako u nás, predsalen v tých našich velhorách trochu odpadá tých 5 hodín šlapania údolím po totélnej rovine, kým sa doplazí k miestu kde sa hory trochu umúdria a pritisknú k sebe. Liverpool hut bola fajn. Najmä po oznámení, že v stane už proste NE! :)

Opičky, opičky? Nie, otužovanie spojené s hygienou :) Za prvé, je to paráda a za druhé, treba nikde odčiniť tú 20 dolárovú pokutu čo sme dostali, keď sme sa sprchovali v kempe a nemali sme predom zaplatené. Pche, správali sa k nám jak k zlodejom :) ešte mi aj povedal, že ľudia zo Slovenska to zvyčajne nerobia, nekradnú. :D Hneď mi bolo jasné, že žiadneho nestretol. Ešte ma aj tak nasral, že keby nebol tak veľký tak mu stopro jednu ubalim, blbec.

Hmm, Kawarau. Najobjemnejšia rieka na Zélande a to znamená aj najväčšie válce a vlny na Zélande.

Citroen Rapid bola fajn. Velký, fákt velký věci. Prezerá sa to z cesty asi 30 metrov nad, a vyzerá to v pohode, keď je človek dole, tak by ste mu tam nestrčili ani zastrúhany vlas.

Veľké vlny a hodně. Nič nenahradí to, keď sa obria vlna zlomí presne v ten najsprávnejší moment a totálne vás zošrotí. S Citroenom bolo kópec srandy.

Aj tak mám najradšej autoturistiku, bez námahy ako v pohádce. Tu je krásne úplne všetko. Až na tých pár vylízaných povýšeneckých farmárov čo nikdy nevideli nič za týmto ostrovom a dokážu poctivo nasrať aj v ten najpohodovejší deň. Zrovna teraz, krásny snečný deň, pláž, jazero, a tak tu zevlujeme a sušíme práve vyprané veci, keď tu dojde partička farmárov vytahovat sa na nás, že sme fucking gipsies či čo. Slama mu trčí z topánok, alé čo, ako sa vraví v jednom vtipe.. kokoti sú na celom svete. Aj na Zélande:)

Tracky v Fiordlandu chcú za každú cenu ukázať že sú niečo viac. Blato až za ušami a to sme chytili asi najsuchšie obdobie v roku.

No, ale nestojí to za to? Caples - Greenstone track.

Sneh v lete proste nasrať nemôže :)

Jó, do rodinného alba:) Vypadám tam jako debil, ale to ostatne na každej fotke a aj v reálu, ani Mildford Sound v pozadí to nezachráni :)

Mám už spocený celý záda tak si ideme trochu zaplávať. Majte sa pekne, užívajte mrazy a nemračte sa :)

See ya